Spln duše (Pásmo)

Pásmo Pavla Suržina je viacrozmerným obrazom vnútorného sveta, v ktorom sa odohráva zápas človeka na veľkej ceste ksmrti. Vyhasínajúcu, trýznivú túžbu znásobuje vzťahová nenaplnenosť, samota aizolácia. Pomyselné piliere zmyslu sú vyvrátené. Život sa redukuje na tvorivú prácu, ktorá je paradoxne všetkým. Ani platonickému vzťahu kžene, lyricky umocnenému presvedčivým portrétom dvoriaceho muža s takmer aristokraticky zdorilým správaním, nie je súdené naplnenie: Zámerne nehovorím oistote,/na to sme slabí./ Musíme večne držať spolu./Ľadovce držia spolu,/ oči verného psa, keď nevie kam,/ľudia, ktorých zajtra/ rozhádžu apovešajú,/ do poslednej chvíle držia spolu. Spln duše nenastáva. Písanie ako zmysel vyvažujúci a kompenzujúci všetko, čo sa už nedá zažiť, nadobúda principiálnu platnosť.To, čo zjednocuje túto výpoveď nie je nehatená asociatívnosť, ale zvláštna pripútanosť (lyrického hrdinu), ktorú stelesňuje milovaný inenávidený (levočský) genius loci asvojská básnická paralela srezbárom Majstrom Pavlom. Zvláštna, intímna atmosféra tejto poézie sa zachováva aj vlyrických poznámkach, ktoré od obrazu telesne iduševne podlomeného subjektu smerujú knenápadnému, ale výstižnému svedectvu odobe.Básnická zbierka vychádza vedícii Mušľa s ilustráciami Mareka Ormandíka.