Posledný valčík pre Maleu

Básnická zbierka Posledný valčík pre Maleu prináša koktail nielen z básnickej tvorby spisovateľa, rozhlasového redaktora, textára a publicistu MarošaM. Bančeja (*4. september 1960 Michalovce - † 17. júl 2019 Bratislava). Svoju všestrannosť dokázal autor vo viacerých básnických zbierkach a mieru talentu, ktorou obohacoval svojich čitateľov, ukážu jeho básne. Svoj vzťah k nemu ako ku človeku zas najlepšie opíšu tí, ktorým bol blízky: jeho priatelia: Keby som mal Maroša Bančeja charakterizovať jedným slovom, bol by to – spojovník. Maroš bol človek, ktorého keď ste požiadali o pomoc, tak nekládol zbytočné otázky, ale jednoducho ak mohol pomohol. Bol vzácny človek, ktorý mal svoje názory a presvedčenie, ale nikdy ich pred nikoho nekládol ako podmienku. Nie raz sme sa zišli spolu na káve „U Advokáta“, či pri kine Lumiére, neskôr, keď už mal problém prejsť aj uňho doma. Vždy bolo o čom. Maroš bol hrdina všedného dňa, ktorý aj keď už bojoval s ťažkou chorobou a silnými bolesťami, všemožne podporoval kultúru, poéziu a literatúru a to aj svojou osobnou účasťou a charizmou. Ondrej Kalamár Básnik vždy hľadá krehké súvislosti. S Marošom nás ich spájalo viac. V prvom rade vstup do literatúry, kam vkročil S Jožkom Urbanom a Jankom Litvákom (Výstrel z motyky, 1990), aby sa stal okamžite maturitnou otázkou. Pritom sme však neostali a bolo by to málo, veď je to všeobecne známe. Poznali sme sa teda už oddávna, aby sme hneď na začiatku nášho priateľstva podpísali krvavý pakt bratstva. Rozrezali sme si ruky a zmiešali krv spolu so sochárom Milom Gašparom. Milova mama pani spisovateľka Eleonóra Gašparová napísala o synovi hádam najznámejší literárny príbeh v slovenských reáliách Fontána pre Zuzanu. O Marošovi, o Milovi a o mne napísal ďalší menej známy, ale o to pravdivejší príbeh čas. Stanislav Háber