Nemecká jeseň

Mal dvadsaťštyri rokov, za sebou niekoľko osobných tragédií, dva úspešné romány asľubne rozbehnutú kariéru reportéra. Vyzbrojený mimoriadnou vnímavosťou, literárnym talentom aschopnosťou zachovať si odstup bez straty súcitu vyrazil vroku1946 do Nemecka, aby napísal sériu reportáží pre švédsky denník Expressen. Tak vznikla ojedinelá zbierka štylisticky vybrúsených reportáží, ktoré zachytávajú apokalyptickú atmosféru povojnového Nemecka – krajiny porazených, krajiny páchateľov, krajiny, ktorá sa rúca navonok aj vo vnútri. Dagerman sarkasticky popisuje absurdné denacifikačné súdy, prostredníctvom ktorých sa Nemci snažili vyrovnať snacizmom, vysvetľuje triedne rozdelenie povojnového Nemecka, sugestívne ado detailov opisuje útrpné putovanie hladujúcich obyvateľov vpreplnených vlakoch, život vpivniciach zaliatych vodou, vtroskách rozbombardovaných miest. Vníma útrapy presídlencov a preživších zkoncentračných táborov, no čo je ojedinelé, všíma si najmä utrpenie tých, uktorých sa považuje za zaslúžené – bývalých nacistov, mladíkov, ktorí sami pred sebou aj pred súdom obhajujú svoj vstup do Hitlerjugend, predávajúcih sa nemeckých dievčat či správcu domu, ktorý udával svojich nájomníkov. Elfriede Jelinek, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru, vpredslove píše: „Učím sa od veľmi mladého muža, ktorý cestuje po rozbitom avypálenom povojnovom Nemecku, od spisovatela Stiga Dagermana sa učím, čo znamená ‚bez hnevu azaujatosti‘. Sine ira et studio.(...) Dagerman vracia hladujúcim amrznúcim ľuďom tej doby slovo, na ktoré síce nemajú nárok, ale ktoré napriek tomu vyjadruje určitú pravdu.“ Nemecká jeseň je druhou knihou Stiga Dagermana preloženou do slovenčiny avychádza vpreklade Miroslava Zumríka.