Najhoršia

a najít nejvýhodnější cenu za celou objednávku
Knihu Najhoršia aktuálně nelze zakoupit v žádném z porovnávaných e-shopů...

Krátký popis
Ukážka z textu Zobudila som sa a nevládala som vstať. Nie tak klasicky v zmysle, že by sa mi nechcelo ísť do školy. Každé ráno sa mi nechce a každé ráno nadávam na sprostý budík. Dnes to bolo iné. Akoby mi niekto v noci vybral z tela baterky, a tak sa vôbec nedobili. Samozrejme, že som sa z postele nakoniec vytrepala, veď naši by dostali hysák a určite by nepochopili, že sa mi pokazil akumulátor. Sama som tomu nerozumela. No tak, Adriana, opakovala som si v duchu. Rob niečo, veď je to len ďalší deň. Hýb sa. Hýbala som sa, aj keď veľmi pomaly. To, čo mi bežne ráno trvalo päť minút, som teraz zvládla za desať, a tak sa niet čo čudovať, že som len-len stihla autobus. Aj zo zastávky som sa ťahala do školy dvakrát dlhšie než zvyčajne. Bolo mi zle. Cítila som sa unavená, vyčerpaná, chcela som spať. Aspoň dva mesiace. Nemala som náladu na sprostých spolužiakov ani na sprostých učiteľov, ani na nič. Chcela som len, aby ma niekto vypol a nechal v režime standby.
Výběr knih autora Katarína Gulai

Zobrazit všechny knihy autora Katarína Gulai
Výběr knih vydavatele Ikar

Zobrazit všechny knihy vydavatele Ikar
Naše tipy


Spolubydlící na zabití
Spolubydlící na zabití - Penelope Bloom

Sebastian St. James potřeboval srazit hřebínek, a tak jsem s ním vyběhla. Ale jemu se to líbilo. Než jsem se nadála, už jsem měla šaty vyhrnuté až ke krku. Evidentně se mnou chtěl taky zacvičit. Tahle akce tedy vůbec nedopadla podle mých představ. Oba jsme si odsouhlasili, že se rozejdeme jako dospělí. Pěkně bez závazků. Až na to, že jsem nemohla vystát, že tak snadno odešel. Takže jsem se se svým zklamáním poprala jako rozumná žena. Navštívila jsem jednu z jeho autogramiád a chrstla mu kávu do tváře. Pak jsem sebou praštila o zem, když jsem se snažila utéct jeho ochrance. Než jsem se nadála, vzpamatovávala jsem se v Sebastianově domě. Pak mi nabídl práci, a sice abych mu hlídala kočku a zůstala v jeho paláci. Přála bych si říct, že jsem ho poslala někam. Ale práci jsem potřebovala víc, než jsem si byla ochotná připustit. Takže teď bydlím s nechutně pohledným spolubydlícím, kterého bych chtěla uškrtit a zároveň si ho osedlat. Ale není se čeho bát. Nemá „čas na vztahy“. Kdepak. Jen trucuje, mračí se a poroučí mi. Ovšem to bych nebyla já, kdyby se všechno nezkomplikovalo. Jsem těhotná. Možná se zeptáte, kdo je otec? Trochu vám napovím. To dítě se nejspíš narodí s roztomilými růžky a vidlemi.