Ľudská totalita

V pozostalosti Alberta Marenčina sa našli desiatky zošitov s denníkovými záznamami, myšlienky, nápady, úvahy. Jeden z nich – v koži viazaný, na krásnom papieri sa objavil len nedávno. Záznamy, ktoré si doňho zapisoval od roku 1996 až do roku 2017 sú jeho osobné vyznania, postoje názory na témy, ktoré považoval za najdôležitejšie. Dominujú témy slobody a rovnosti, básnickej tvorby a tvorby ako takej, racionality a imaginácie. Surrealizmus, ktorý ho v mladosti “zasiahol ako blesk” vnímal ako oslobodenie ducha. Jeho ľavicovým názorom najviac konvenovala Trockého permanentná revolúcia. Na druhej strane píše, že je konzervatívec, drží sa včerajších názorov, spomína na svoje postoje, skutky i nadšenie, ktoré robili jeho život bohatým a krásnym aj keď vo vtedajších názoroch bolo veľa ilúzií a omylov – no bolo v nich predovšetkým to, čo dokázalo nadchnúť, zapáliť, pozdvihnúť myslenie a city nad pragmatickú všednosť, nad šedivý pragmatizmus a prízemnosť každodenného života. Polemizuje s autormi (Rudo Sloboda, Dominik Tatarka, JurajŠpitzer), často aj sám so sebou.