Kráska a zvrhlík

Cudzinci obťažujúci nevinné dievčatá sbielou tvárou, ohnivé tmavé orientálky zvádzajúce západných kresťanských chlapcov na zlé chodníčky či úlisní Židia skrývajúci vstiesnených ašpinavých obchodoch svoje tajomstvá. Podobných obrazov nájdeme v literatúre mnoho a nie je to náhoda. Sú to obrazyodlišnosti, ktoré vyvolávajú vľuďoch silné emócie, rovnako ako ich vyvoláva aj literatúra. Tá na rozdiel od oficiálnych dokumentov zachytáva históriu vinej, intímnej rovine: láska avzťahy medzi pohlaviami patria medzi jej základné stavebné prvky. Historik Miloslav Szabó vo svojej knihe Kráska azvrhlík skúma nielen to, ako sa rasizmus prejavuje vtextoch takých klasikov, ako je Ľudmila Podjavorinská, Svetozár Hurban Vajanský, František Švantner, Gustav Meyrink či Thomas Mann, ale hľadá aj pôvod týchto stereotypov. Literatúra vždy nielen zobrazovala realitu, ale podvedome ovplyvňovala myslenie akonanie ľudí. Obrazy nenásytných orientálok, úžerníckych židovských krčmárov či cudných panien s bielou tvárou sa tak hlboko vtlačili do našich myslí. Témou skrytého rasizmu vás vknihe Kráska azvrhlík prevedú postavy literatúry 19. a20. storočia abude to vzrušujúca cesta zo slovenských kopaníc, cez nevestince starej Prahy, kanálmi Benátok až do utečeneckého tábora sRwande. Miloslav Szabó tvrdí, že rasizmus nepramení len zopseudovedeckých teórií, ale predovšetkým zo strachu zrasového miešania. Ztohto pohľadu sa tak do popredia dostáva pohlavie: rasisti chcú zabrániť, aby saplodili arodili miešanci, pretože to údajne ohrozuje zdravie aprežitie nadradenej rasy. Tento strach sa vrôznych historických obdobiach pretavil nielen do literatúry, ale aj do pravidiel azákonov, ktoré upravovali vzťahy konkrétnych mužov ažien, teda kto ským môže žiť aplodiť deti. Kniha vychádza vknižnej edícii Denníka N.