Zmyslov zbavovaný

Viliam Nádaskay sa vo svojej druhej knihe Zmyslov zbavovaný ponára hlboko: do súkromia, do tela, do tmavých skríň, ale i do deravej pamäti davu. Vbásňach na rozhraní poézie aprózy rozrušuje hranice, vstupuje do diskrétnych zón a narúša komfort. Odlupuje spoločenské nátery, nazerá pod koberce. Kriticky sa pritom díva do zrkadla, kde nevidí len seba, ale aj všetkých ostatných: susedov, príbuzných, mŕtve živočíchy, lásku či tretie tisícročie vdrahých teplákoch. Hranice medzi ja, my a vy už dávno neboli také znepokojivo nejasné. Druhá kniha mladého básnika Viliama Nádaskaya Zmyslov zbavovaný predstavuje posun vautorovej poetike. Od ironických polôh vprvej zbierke, urbánnom sitcome Vynechaný spoj, sa Viliam Nádaskay výraznejšie presúva zmestského priestoru do priestoru mentálneho ipriestoru jazyka. Neónovo chladné i krikľavé obrazy urbánnej spoločnosti tu nahrádza pozorovanie (mužsko-ženských) vzťahov aich prežívanie lyrickým subjektom (a chvíľu aj subjektkou). Paralelne snimi sa knihou vinie jemne ironizovaná reflexia aktu písania, rámovaná aj úvodným azáverečným textom, vktorom sa objavuje spolu súsmeškom vkútiku úst autora aj figúra básnika. Nádaskayova poézia, ktorá tentoraz nadobúda podobu blokov textu, tehličiek, tvoriacich mentálnu architektúru knihy, je vďaka tomu rafinovanejšia, komplexnejšia, apritom nič nestráca ani zuž známych ironicko-cynických polôh, ktorými autor dokáže dráždiť, provokovať anenápadne nastoľovať otázky miery vpoézii.