Žarnovica, Nová Baňa a ich okolie z neba

Bolo to dávno-pradávno, keď sa Hron predral pomedzi tri pohoria, aby stvoril tento kraj. Aby sa zo zajatia hôr dostal na šíru nížinu, vytvoril medzi nimi úzky zárez, tzv. Slovenskú bránu. V tejto oblasti sa našlo pomerne veľa pravekých osád či slovanských hradísk a sú s ňou spojené pamiatky našej najstaršej histórie. Kláštorný komplex s majestátnou gotickou bazilikou v Hronskom Beňadiku sa nazýva aj „perla Pohronia“. V roku 1083 tu bol napísaný Nitriansky kódex – najstaršia listinná ručne písaná pamiatka Slovenska. Počas stredoveku sa celý región rozvíjal najmä vďaka baníctvu. V mnohých obciach sa dodnes stretneme s nádhernou baníckou architektúrou od klopačiek cez meštianske domy až po honosné budovy bývalých banských úradov. Baníctvu vďačíme aj za pamiatku UNESCO v tomto regióne. Ide o Voznickú dedičnú štôlňu – unikátne a najdlhšie banské dielo na Slovensku. Odvodňuje bane od Banskej Štiavnice po Voznicu, kde ústi do Hrona. Akýmsi nemým strážcom regiónu je starobylý hrad Revište. Vypína sa na mohutnom skalnom brale vysoko nad hladinou Hrona a v minulosti strážil obchodné cesty k banským mestám. Z hradu už ostalo len niekoľko múrov, no prekrásny výhľad do údolia Hrona fascinuje dodnes. Osobitným šarmom oplývajú dedinky ležiace v mikroregióne Kľakovská dolina priamo pod Vtáčnikom – najvyšším vrchom rovnomenného pohoria. Dolina je neslávne známa i smutnými udalosťami z obdobia SNP. Nájdete tu teda aj viacero pamätníkov SNP, pri ktorých sa každoročne konajú spomienkové udalosti. Dodnes živé sú v regióne aj dávne tradície. Zachovávajú sa priamo v obciach, ale aj na rozľahlých lazoch a tzv. štáloch v ich okolí. Skvostmi medzi nimi sú banícke tradície z banských obcí, ale aj gajdošské tradície na štáloch v okolí Novej Bane. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.