Výklad Veľpiesne (1. časť)

V starovekom východnom Stredomorí existovala dlhá kultúrna tradícia, ktorá vnímala transcendentný význam erotiky. Do tohto prúdu náboženských výpovedí sa zaradila aj Veľpieseň, keď bola zahrnutá do biblického kánonu. Židovskí aj kresťanskí exegéti v tomto ľúbostnom lyrickom príbehu videli rozprávanie o vzťahu Boha a jeho ľudu. Svätý Gregor z Nyssy (335 – 394) vo svojom komentári nadväzoval na svojich predchodcov, no ich dedičstvo aj ďalej rozvíjal. Pozoruhodným prvkom jeho exegézy je široké chápanie Božieho ľudu – je ním celé ľudstvo, celá ľudská prirodzenosť. Prvým pádom bol Boží obraz v človeku porušený a ľudstvo následne trpí odlúčenosťou od Boha. No Boh sa usiluje o znovuobnovenie nášho dôverného vzťahu a jeho láska k ľudstvu kulminuje v okamihu Vtelenia, keď sa Boh stal človekom. V Gregorovom výklade sa plynule prelína obraz záhrady Veľpiesne a jej dvoch zaľúbencov so záhradou, ktorou je celá zem, a v nej Boh milujúci ľudstvo. Rajskú záhradu sme síce stratili, ale vďaka Božej láske ju môžeme znova obnoviť.