Vlčie dieťa

Tisíce detí prišli v povojnových rokoch vo Východnom Prusku o svojich rodičov a zostali vo svete samé. Hovorilo sa im vlčie deti. Tisíce týchto malých, túlavých žobrákov prežili vďaka pomoci litovského obyvatelstva vo vtedajšej Litovskej sovietskej socialistickej republike. Len málo sa ich zatúlalo ďalej na východ na lotyšské a bieloruské územia Sovietskeho zväzu. Aj malá Liesabeth prespáva v stodolách alebo pod mostami, príležitostne ju na deň-dva prichýlia sedliaci. Nikto sa jej však nechce ujať natrvalo. Štvú proti nej psov, miestne deti ju týrajú pri hre na Hitlera, v ôsmich rokoch sa stane obeťou znásilnenia. Keď ju ako pätnásťročnú pristihnú pri krádeži, skončí v trestaneckých táboroch na Sibíri. Po prepustení sa začína jej úmorné putovanie krížom krážom po Sovietskom zväze. Plamienok nádeje, že raz opät nájde svoju rodinu, v nej však stále tlie... Liesabeth Ottová vyrozprávala svoj životný príbeh nemeckej novinárke Ingeborg Jacobsovej, ktorej dokumentárny film o bývalom vlčom dieťati, o železnej Márii získal ocenenie World Television Award. Zakrátko vznikla táto kniha, otvorený a v prvej osobe vyrozprávaný príbeh o tom, ako Liesabeth napriek mnohým úderom osudu nestráca odvahu prebíjať sa životom a neúnavne v ňom hľadá svoje miesto, svoje korene, rodinu a domov, kde by mohla byť konečne slobodná a šťastná.