V službe kontinuity a nových začiatkov

Najvyšším stupňom svedectva viery je mučeníctvo. Sám Ježiš Kristus povedal: „ Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.“ (Jn 15, 13) V minulosti mučeníci zomierali v relatívne krátkom čase, keď po odsúdení nasledovala poprava alebo mučenie, ktoré zakrátko viedlo k smrti mučeníka. Mučenie vo väzeniach komunistických režimov bolo dlhotrvajúce. Jeho jasným zámerom nebolo spôsobiť telesnú smrť, ale zabiť v človeku jeho ľudskú dôstojnosť a urobiť z neho iba bábku, ktorá na zinscenovanom procese žaluje na seba veci, ktoré nikdy neurobila. Používali sa premyslené fyzické a psychické spôsoby mučenia so závažnými zdravotnými dôsledkami. Po prepustení z väzenia boli títo ľudia aj naďalej pod stálou kontrolou štátnej bezpečnosti, ktorá im všemožne strpčovala už aj tak dosť ťažký život, veď boli občanmi druhej kategórie, nepriateľmi ľudovodemokratického štátu a jeho ľudu a špiónmi cudzej mocnosti Vatikánu, ktorá bola v službe medzinárodného kapitalizmu a imperializmu. Napriek podlomenému zdraviu vytrvali vo viere, nádeji a láske až do konca svojho života, a tým dali príklad hodný nasledovania.