Odovzdávať vieru v súčasnej spoločnosti

Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu, obdaroval ho darom múdrosti a slobody, vníma ho ako partnera do dialógu a očakáva od neho vedomé a slobodné rozhodnutie preň. Pozitívnou odpoveďou človeka na Božie zjavenie je viera. Ona je osobným primknutím sa človeka k Bohu a slobodným súhlasom s celou pravdou, ktorú Boh zjavil. Aby však viera bola možná, musí ju predchádzať Božia milosť a vnútorná pomoc Ducha Svätého. Až po Božej iniciatíve, ktorá sa vzťahuje na pôvod viery, sa človek slobodne oddáva Bohu tým, že mu podriaďuje svoj rozum a vôľu a dobrovoľne prijíma jeho zjavenie. Preto viera nie je len nadprirodzené dielo, Boží dar, ale aj dielo ľudské. Ak však chápeme vieru ako osobný úkon, ako slobodnú odpoveď človeka na iniciatívu Boha, ktorý sa zjavuje, takáto viera je na druhého človeka neprenosná. Paradoxne však Cirkev počas celej svojej histórie praktizuje odovzdávanie viery z generácie na generáciu. Čo odovzdáva? Nie osobné a slobodné „áno“ človeka Bohu, ale celú svoju históriu viery, celú svoju skúsenosť, ktorú vyjadruje symbolmi, hodnotami a štýlom života. Cirkevné odovzdávanie je neodmysliteľnou podmienkou otvorenia sa viere, takže nik nepríde k viere bez tých, ktorí už veria. Odovzdávanie viery ako súčasť evanjelizácie sa dnes javí ako pastoračná priorita väčšiny miestnych cirkví a ich komunít v Európe. Celkové výsledky sú neuspokojivé. Nedostatok účinných odpovedí na výzvy modernej doby spôsobuje v cirkevných spoločenstvách a u jednotlivcov zmätok a stratu entuziazmu.