Tok myšlienok

Neohúrim Ťa hyperbolami arýmami. Nenájdeš tu nablýskaný pátos aamerický optimizmus. Odkrývam srdce súprimnosťou ahĺbkou prežívania reality afaktu, že pomaly zomieram. Dotknem sa Tvojej ubolenej duše. Dotknem sa jej, aby som jej vlial nádej asvetlo. Nesťažujem sa anepreklínam. Riadky textu znesú ťarchu bolestnej kompilácie aľútosti, ktorú cíti neutíchajúco bijúce srdce. Povznes sa nad zdanlivý pesimizmus aobjav spolu so mnou zmysel života. Celú dobu ďakujem, že som mohol žiť na tejto Zemi, milovať aprežívať. Budem žiť aj naďalej, pokým moje básne budú čítať apreciťovať ľudia ako Ty. Môj život písaním nadobudol zmysel. Vkladám ho do Tvojich rúk averím, že stýmto pokladom naložíš dôstojne. Neboj sa smútku azúfalosti, ktorú niektoré básne obsahujú. Nechaj ho zaznieť arozbaliť sa vo svojom vnútri askús objaviť vsebe nádej aradosť zmožnosti prežívať aznovu cítiť. Život má zmysel... ďakujem.