Štylistika súčasnej slovenčiny

Od vydania Štylistiky slovenčiny uplynulo deväť rokov. Vlani na rozhraní leta a jesene ma oslovil vydavateľ, že na sklade má z 2500 výtlačkov už len posledné exempláre a že uvažuje o druhom, nezmenenom vydaní. Napokon sme sa dohodli, že na vydanie pripravím nový, rozšírený a prepracovaný variant štylistiky, Štylistiku súčasnej slovenčiny. Východiskový myšlienkový pôdorys novej štylistiky bude síce vyznačený základnými ideami, na ktorých bola vybudovaná Štylistika slovenčiny, zároveň to bude nový text. Ukázalo sa totiž, že napriek uplynulému času nie je dôvod vzdať sa pôvodných teoreticko-metodologických dominánt, ktoré boli nosnými stĺpmi novej koncepcie štylistiky prezentovanej pre necelým desaťročím. Koncepčná spätosť Štylistiky súčasnej slovenčiny s jej predchodkyňou je predovšetkým v tom, že sa v nej zachováva pôvodné systémovo-funkčné usporiadanie vzťahov medzi zložkami a prvkami pojmovo-terminologického aparátu a že v takomto zmysle programovo nadväzuje aj na novo vymedzenú klasifikáciu a charakteristiku viacerých štylistických pojmov a kategórií a na ich teoreticko-metodologické usúvzťažňovanie. Trocha obrazne by sa dalo povedať, že obidva varianty majú relatívne identickú chrbtovú kosť. V tejto súvislosti je dôležité, že ani v jednej z domácich a zahraničných recenzií sa neobjavili vážnejšie výhrady voči takto vymedzenej koncepcii štylistiky, a to ani zo všeobecnoteoretického hľadiska, ani vzhľadom na fakt, že ide o štylistiku, ktorej materiálovým a argumentačným podložím je konkrétny národný jazyk. Isteže, v posledných rokoch sa viacerí autori samostatných knižných prác, vedeckých štúdií a odborných článkov dotkli aj niektorých čiastkových teoretických i praktických problémov štylistiky. Tieto štylistické výskumy berie Štylistika súčasnej slovenčiny na vedomie, no viac sa jej výklady opierajú o moje práce, v ktorých som nadväzoval na koncepciu Štylistiky slovenčiny a ďalej rozpracúval niektoré čiastkové problémy. Nadväzujúc na tieto výskumy, sa v predkladanej štylistike podrobnejšie venujem nielen viacerým teoreticko-metodologickým, ale aj pojmovo-terminologickým a vzťahovým otázkam, ktoré sa v nej viac alebo menej detailne rozvádzajú. Preto v nej pribudlo niekoľko nových kapitol, niektoré sa čiastočne prepracovali a doplnili alebo v nich došlo k čiastočnému preskupovaniu vzťahov medzi podkapitolami. Takto sa Štylistika súčasnej slovenčiny rozrástla takmer o jednu tretinu. Ide teda o nový text, no pritom mi ako autorovi záležalo na tom, aby som nezradil koncepciu, ktorú som budoval v priebehu niekoľkých desaťročí a ktorej zárodky klíčili už v učebnici Slovenský jazyk a sloh v časti sloh, ktorá vyšla v dvoch vydaniach (1983 a 1986) a dlhý rad rokov sa používala ako vysokoškolská učebnica. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebol dôvod meniť koncepčný pôdorys Štylistiky súčasnej slovenčiny, ani jej vonkajšiu tvár. Hoci v nej pribudlo niekoľko nových kapitol a niektoré boli čiastočne prepracované a doplnené, jej základné poňatie ako dominantnej lingvistickej disciplíny sa nezmenilo. A tak sa zachovalo i jej pôvodné členenie na dve časti. V prvej časti sa spracúva štylistická paradigmatika. Tu je základným pojmom štyléma. V rámci štýlových vrstiev ako paradigmatických zásobárňach predstavujú jednotlivé druhy štylém sémanticky a funkčne diferencovaný materiál, ktorý má expedient v čase tvorby aktuálneho textu k dispozícii. Po nevyhnutných teoreticko-metodologických výkladoch nasleduje klasifikácia a charakteristika verbálnych, kompozičných a kinetických štylém. V druhej časti sa takto systémovo a funkčne klasifikujú a charakterizujú modelové štruktúry textu. Tie sa delia na modelové štruktúry hĺbkovej organizácie textu, v tradičnej terminológii ide o slohové postupy a slohové útvary, a na modelové štruktúry povrchovej organizácie textu, v tradičnom chápaní sú to funkčné jazykové štýly. Pritom sa novo vymedzuje najmä kategória žánru, ktorý má medzi textovými modelmi ako „koncová“ modelová štruktúra osobitné postavenie. Práve prostredníctvom tohto modelu sa totiž na úroveň aktuálneho textu premietajú požiadavky vyšších, najvšeobecnejších a najabstraktnejších formálnych a obsahových modelových štruktúr. Dominantným pojmom v tejto časti je aj text, s ktorým sa ako základným pojmom pracovalo už v prvej časti. V teoretických výkladoch tejto druhej časti sa aj tento pojem vymedzil a charakterizoval v kontexte príbuzných pojmov. Aj pri koncipovaní a spracúvaní Štylistiky súčasnej slovenčiny bol závažným štýlotvorným faktorom adresát. Predpokladá sa, že by to mali byť jednak študenti slovenského jazyka a literatúry, jednak študenti žurnalistiky a študenti umeleckých vysokých škôl a jednak široká kultúrna verejnosť, ktorá chce nájsť základné poučenia zo štylistiky. Preto sa v nej osobitný dôraz kládol na jej vnútorné systémovofunkčné usporiadanie a na systematickosť výkladov. To ma inšpiruje vysloviť želanie, aby si takto koncipovaná nová štylistika tiež našla cestu k svojim adresátom a aby o ňu prejavovali prinajmenšom taký záujem ako o jej staršiu sestru – Štylistiku slovenčiny. Aj v takejto nádeji vyslovujem úprimné poďakovanie prof. PhDr.Marii Krčmovej, CSc., Dr. h. c. prof. PhDr. Jánovi Sabolovi, DrSc., a prof. PhDr. Jozefovi Mlackovi, CSc., za odborné posúdenie publikácie a za cenné rady a pripomienky, ktoré prispeli k zdokonaleniu tejto práce.