Socha odpočinku

Autorovu poéziu charakterizuje komunikatívnosť a pevná tvarová zomknutosť. Obsahy, ktoré sa jeho básne usilujú čitateľovi sprostredkovať sú nadčasové a medzikultúrne. V týchto neistých a často aj znehodnocujúcich, demytizujúcich a dekonštruujúcich dobách volá po obnove čírych tvarov archaického, sakrálneho významu vecí. Inšpiráciu hľadá nielen v zabudnutých indiánskych mytológiách, zen budhizme, ale aj v jednoduchom prostredí stredoeurópskeho (maďarského) vidieka. Jednoduchosť a naliehavosť jeho básní pripomína čosi z posvätnosti a neochvejnosti prvých kresťanov. Socha odpočinku Z MESIACA vzlietol vták temnôt neunikneš väzeň noci iba vyčkávaš zdĺhavo vzlykáš kým ti na posteli nevyklíči slama už vidno oblúk ktorý sa k tebe klenie z pološera vdychuješ hustý závoj telo je osirelá bábka do hôr vynášajú vápno pochovávajú kone ešte krútiš zlomeným veslom na vlasy ti prisychá bahno no z unavenej tváre ti už vytŕčajú šuštiace steblá trstiny