Posledný človek

Čo keby ste sa jedného dňa zobudili a začali zisťovať, že ste ostali posledným človekom na Zemi? Posledný Adam nasadením lyrického, intelektuálneho, vôľového aj telesného potenciálu čelí zneisteniam, úskokom, zvodom, falošným argumentom toho, kto sa v snahe človeka podviesť a zlomiť nikdy nevyčerpá. V stave bdenia aj v spánku naráža na Zlo v rôznych podobách, súc vrhnutý do hraničnej situácie totálneho boja. Dokedy Adam vydrží odolávať stupňujúcim útokom? Kde sú hranice jeho možností? Román zachytáva napätie vo štvoruholníku, ktorého strany tvoria: Boh, Satan, Zem a posledný človek; ponúka mysteriózny hrdinský a romantický príbeh s prvkami hororu. Je popretkávaný úvahovými aj filozofickými monológmi, dialógmi, náladovými opismi prírodných a ľuďmi vytvorených prostredí. Ambíciou bolo zladiť odlišné štýly písania do jednotného celku. Hodnotový rámec, ideové zdroje románu sú silne závislé od kresťanskej a starogréckej spirituality. To autorovi umožňuje predstaviť cez príbeh kľúčové tézy jeho osobnej, poeticky ladenej filozofie života. Posledný človek je lyrik a mysliteľ Nebies a Zeme, napokon bojovník v ich mene. Ako putujúci na miesto posledného boja sa najčastejšie prejavuje ako lyrik rôznych prostredí Zeme. Na stretnutiach s magickou Animou sa prejavuje najmä ako mysliteľ. V snoch a v záverečnom súboji so Satanom sa prejavuje predovšetkým ako bojovník. Tieto tri aktivity ducha a tela sa vzájomne predpokladajú a dopĺňajú, pričom jedna z nich vždy dominuje.