Portrét Doriana Graya

Jedného dňa, keď budete starý, zvráskavený a šedivý, keď vám myslenie zbrázdi čelo čiarami a vášne vám vypália znamenie na pery svojím odporným plameňom, potom to pocítite, strašne to pocítite. Teraz kamkoľvek sa pohnete, očarúvate svet. Bude tak vždy...? Máte zázračne krásnu tvár, pán Gray. Nemračte sa. Máte. A krása je istá forma génia – ba stojí vyššie ako génius, lebo nepotrebuje vysvetľovanie. Je jednou z veľkých skutočností sveta, ako slnko alebo jar alebo odraz tej striebornej mušle, ktorú nazývame lunou, v tmavých vodách. Je nesporná. Má božské právo zvrchovanosti. Z tých, čo ju majú, robí princov. Usmievate sa? Keď ju stratíte, nebudete sa usmievať... Ľudia často vravia, že krása je iba čosi nadbytočné. Možno je. Ale aspoň nie je taká nadbytočná ako myslenie. Pre mňa je krása zázrak nad zázraky. Iba plytkí ľudia nesúdia podľa vzhľadu. Skutočnou záhadou sveta je to, čo je viditeľné, nie to, čo je neviditeľné...V predslove k svojmu jedinému románu Portrét Doriana Graya Oscar Wilde napísal: „Mravné alebo nemravné knihy neexistujú. Kniha môže byť len dobre napísaná, alebo zle napísaná. Nič iné.“ A o pár riadkov nižšie: „Myšlienka a jazyk sú umeleckými nástrojmi umelca. Neresť a cnosť sú umeleckou látkou umelca.“ Román vznikol v roku 1891 po úspechu jeho poviedkových kníh. Kritici ho označovali za explóziu estetizmu a dekadencie s naznačenou témou homosexuality. To v prudérnej viktoriánskej spoločnosti stačilo na zavrhnutie diela a riadny škandál. Slovenský prekladateľ Ján Vilikovský však upozornil, že „Portrét Doriana Graya je svojím námetom vlastne klasickou moralitou a napriek všetkým ohňostrojom amoralizmu sa končí potrestaním previnilca“. Román rozpráva o túžbe po večnej mladosti a kráse. Maliar Basil Hallward namaľuje portrét osemnásťročného Doriana Graya, mladíka s krásnou tvárou a čistou dušou. Lord Henry Wotton však Dorianovi zdôrazňuje, že mladosť a fyzická krása sú pominuteľné, a nabáda ho, aby ich naplno využil. Dorian podľahne lordovmu vplyvu a zostane večne mladý a krásny, kým čas a Dorianove výčiny sa odrážajú na obraze. Napokon sa krásny zhýralec rozhodne obraz zničiť, no zabije sám seba. Na stene visí Dorianov nepoškvrnený portrét, pod ním leží mŕtvy starec s vyžitou tvárou... Aké aktuálne – v dnešnom čase honby za mladosťou a krásou!