Poklad evanjelia - Liturgický rok A

Knihu tvorí zbierka úvah biblistu Alberta Maggiho nad úryvkami z Matúšovko evanjelia, ktoré sa čítajú pri nedeľných bohoslužbách v liturgickom roku A. Evanjelista Matúš píše pre židovské spoločenstvo, ktoré uznalo Ježiša ako Mesiáša, Krista, ale stále bolo pripútané k náboženskej tradícii Mojžiša. Matúš, ktorý bol pravdepodobne zákonníkom a bravúrnym teológom oných čias, utvoril pozoruhodné literárne dielo. Chcel, aby jeho spoločenstvo pochopilo, že Ježiš nie je prorok ako Mojžiš, ale je obrazom neviditeľného Boha, Boha s nami. Ježiš je viac ako Mojžiš: nielenže je viac, ale sa od neho aj dištancuje. Aby to evanjelista vysvetlil, vykonal šikovný literárny manéver. Najprv rozdelil svoje dielo na päť častí, presne toľko, koľko kníh napísal Mojžiš. A sleduje Mojžišov život. Na vrchu Sinaj dal Boh Mojžišovi zákon a nadiktoval mu zmluvu so svojím ľudom. Matúš nás pozýva na vrch blahoslavenstiev, kde Ježiš, ktorý je Boh, nadiktuje novú zmluvu so svojím ľudom. Už to nie je Mojžišov zákon, Desatoro prikázaní, ale osem blahoslavenstiev. Mojžišov zákon, prikázania, ustanovili zmluvu medzi služobníkmi a ich Pánom, zatiaľ čo nová zmluva, tá, ktorú Ježiš hlása prostredníctvom ôsmich blahoslavenstiev, je zmluvou s kvalitatívnym skokom, lebo je zmluvou medzi synmi, dcérami a ich Otcom. Kým zákon vyžadoval poslušnosť Bohu, s Ježišom sa vyžaduje podobnosť Otcovi. S ním už slovo poslušnosť nemá nič spoločné! Veriaci nie je ten, kto poslúcha Boha tak, že zachováva jeho zákony, ale ten, kto sa podobá Otcovi praktizovaním lásky podobnej jeho láske.