Páter Jozef Kyselica SJ, exercitátor a jeho exercície

Šťastie, vychádzajúce zo stretnutia s Kristom, je alebo pravdivé ‒ a to vidno na tebe ‒, alebo je iba iluzórne. Neverím, že šťastie je ‒ ako hovoria niektorí ‒ iba niečo vnútorné, čo sa nemusí odrážať navonok. Neverím preto, že človek je telom aj duchom: to, čo je vnútorné, sa teda prejaví aj navonok v tom, čo prezradí naše telo. Preto sa usmej, prijmi každý prichádzajúci deň ako svoj najšťastnejší deň v živote. Prebúdzaj sa s myšlienkou, že si šťastný a usmej sa na ľudí. Aj oni sa usmejú na teba. Prestaň nariekať, že ťa všetko bolí, je toľko zla na svete, že sa robí taká zlá politika, že je znečistené povetrie, že sú veľké rady u lekára, že sú nízke penzie, že je málo (dobrej) práce. Chápem pápeža Františka, ktorý v jednej svojej homílii hovorí: „Je toľko ľudí, ktorí nedokážu poďakovať Pánu Bohu a vždy hľadajú dôvod na nariekanie. Kresťan nemôže stále nariekať, že nemám to alebo tamto. To nie je kresťanské. Preto prestaň nariekať a chop sa života, ktorý máš. Máš ho len a len jeden. Alebo sa usmeješ a prežiješ ho ako skúsenosť šťastia, alebo sa budeš neustále ponosovať, že by si chcel byť šťastný a bolo by to možné, ak by si mal iný život. Avšak iný život nebudeš mať, preto buď sám sebou!“