Ozaj, a už som ti rozprávala...

Anna a Max, trinásťroční občania Východného Nemecka, vyrazia na cestu. Rozhodnú sa utiecť z detstva, zo systému, ktorému neveria, od rodičov, ktorí sa s nimi nerozprávajú. Stopujú ošarpanými, sivými a spustnutými krajinami východného bloku, aby sa dostali k Čiernemu moru, po ktorom chcú na tureckej lodi preplávať na druhú stranu železnej opony. Podarí sa im pritom oklamať obchodníkov s deťmi, uniknúť rumunskej polícii, a zažijú aj prvú lásku, žiarlivosť a krehké záblesky šťastia. Piaty román Sibylle Berg je rozprávkou i románom dozrievania, satirou i nežným ľúbostným príbehom, kritikou komunistického režimu i bláznivou road-movie. Zo striedajúcej sa perspektívy Anny a Maxa sledujeme romanticko-utopický príbeh, v ktorom však autorka známa skeptickým pohľadom na svet nešetrí ani na vtipných a drsne výstižných komentároch. V zime si vie človek rovnako ťažko predstaviť, že niekedy bude opäť teplo, ako si zdravý človek nevie predstaviť, aké odporné je byť prechladnutý. Keď idem ráno do školy, ulice sú plné unavených dospelých. Vyzerajú, že sa im chce plakať. Sneh im vŕzga pod nohami a svetlo nie je. Za takých rán sa bojím, že vyrastiem a všetko pôjde tak ako doteraz. Tak akosi bez zázrakov.” „Ozaj, a už som ti rozprávala, aké je to vlastne jednoduché?“