Ostrov stratených stromov

Magický príbeh o spolupatričnosti a identite, o láske a traume, o sile prírody a nových začiatkoch. Ostrov Cyprus, rok 1974 Dvaja tínedžeri zo znepriatelených strán v rozdelenej krajine sa stretávajú v taverne v hlavnom meste Cypru Nikózii. Je to jediné miesto, kde sa grécky kresťan Kostas a turecká moslimka Defne môžu potajomky stretávať. Ukrytí pod sčernetými trámami, ktoré zdobia girlandy z cesnaku, čili papričiek a divorastúcich byliniek, prežívajú svoje najradostnejšie chvíle. Ponúkajú tu najlepšie jedlo v meste, najlepšiu hudbu, najlepšie víno a človek tu navyše zabudne na drsný svet vonku: na občianske nepokoje medzi gréckym a tureckým obyvateľstvom ostrova, na svet smrti a nesmierneho utrpenia. Uprostred taverny vyrastá cez strechu samičí figovník Ficus carica, očitý svedok všetkého naokolo – lásky, nežnosti, dobrého jedla, hudby, ale aj nenávisti, bojov, vojny, smrti a miznutia ľudí. Vyše storočný múdry strom miestami preberá úlohu rozprávača a jeho lyrické postrehy o rodine, poverách či prírode priam pohladia dušu. Jedného dňa zmizne aj Kostas a obaja majitelia taverny. Taverna i figovník sú uprostred krutej vojny ponechané svojmu osudu a pomaly hynú... Vrúcny a magický príbeh pretkaný láskou zaujímavo skĺbil prítomnosť s minulosťou, keď mladá Londýnčanka Ada začne pátrať po svojich koreňoch na Cypre. Býva len s otcom, no ten sa viac venuje rastlinám ako svojej dcére, predovšetkým Ficusu carica rastúcemu na dvore za domom. Ada nikdy nebola na Cypre, odkiaľ pochádzajú jej rodičia, ale zúfalo túži dozvedieť sa viac o ich minulosti. Keď ich však jedného dňa príde navštíviť excentrická teta Merjem, všetko sa začne meniť... Oceňovaná autorka Elif Shafak prináša košatý príbeh plný hlbokých myšlienok, oslavy prírody, spolupatričnosti a identity, lásky a traumy, pamäti a zabúdania a napokon aj obnovy.