O Goetheho mlčaní. Nádej a dejiny

Čo znamená slovo „nádej“? Obšírna kniha Ernsta Blocha Das Prinzip Hoffnung (Princíp nádeje) sa začína agresívnou tézou, že „vo filozofii sa doteraz téma nádeje takmer vôbec netematizovala“, že ju „v dejinách vedy vôbec nenájdeme“, že je „nepreskúmaná ako Antarktída“ a že je to práve on – Ernst Bloch, kto si zaumienil „do tejto neobjavenej krajiny filozofiu priviesť“. Proti tomuto názoru by sa dalo uviesť aspoň to, že už Immanuel Kant medzi svoje štyri základné otázky, na ktoré, ako sám hovorí, možno oblasť celej filozofie previesť, zaradil aj otázku V čo smiem dúfať? Nádej je každopádne niečo, s čím sa vieme empiricky konfrontovať, čo vieme empiricky uchopiť. S týmto zdanlivo nepopierateľným úkonom človeka sa v našej skúsenosti stretávame neustále. A preto ten, kto uvažuje o existencii ako o celku, kto filozofuje, sa nevie vyhnúť úvahám a diskusii o nádeji ako o fenoméne. Z originálov Über das Schweigen Goethes a Hoffnung und Geschichte. Fünf Salzburger Vorlesungen preložil Rastislav Nemec. O autorovi: Josef Pieper (1904 - 1997), nemecký filozof, jeden z najvýznamnejších kresťanských filozofov 20. storočia. Študoval filozofiu, právo a sociológiu v Münsteri a Berlíne. Pôsobil na Výskumnom ústave sociológie a organizačných vied v Münsteri, ako profesor filozofie v Essene a riadny profesor filozofickej antropológie na univerzite v Münsteri, kde prednášal až do svojej smrti. Bol hosťujúcim profesorom v Berlíne, na Univerzite Notre Dame v Indiane a na Stanfordskej univerzite v Kalifornii. Jeho knihy sa vyznačujú brilantným štýlom a zrozumiteľnosťou; boli preložené do viac než pätnástich jazykov.