Nehovorte mi magnát

„Možno vás bude zaujímať, ako vznikol najúspešnejší týždenník v celej histórii našej krajiny, PLUS 7 DNÍ, čo všetko súvisí s tvorbou a vydávaním periodík. Tento príbeh sa začal vypožičaným elektrickým písacím strojom a prenajatou zasadačkou v priestoroch hasičského zboru. A neuveriteľnou trúfalosťou, ktorej sa s odstupom času niekedy sám čudujem. Možno vás prekvapím názorom na bulvár, na slobodu slova a nezávislosť tlače. Možno vám pokazím náladu alebo vás pobavím pri pohľade do zákulisia súdnych sporov s politikmi. V tejto knihe nájdete zo všetkého trochu. Budem však osobný. Budem hovoriť aj o sebe, za seba a o tom, ako som veci videl a vnímal. Prezradím vám, ako som kúpil stredoveký zámok a ako v jeho útrobách vyrábame víno z hrozna, ktoré pestujeme na slnečných svahoch južného Slovenska.“ Štefan Šimák Táto kniha je rozprávaním o naplnených i nenaplnených výzvach autora. No nie je len autobiografiou. Je tak trochu aj učebnicou žurnalistiky a filozofickým traktátom o slobode tlače a jej nezávislosti. Z každého má v sebe niečo. Nedrží sa prísne časovej osi, čo je z čitateľského hľadiska výhodou, lebo umožňuje ľahšie a lepšie pochopiť niektoré súvislosti. Nájdete v nej spomienky autora na obdobie jeho novinárskych začiatkov, na prelomové udalosti z konca osemdesiatych rokov minulého storočia, keď sa doslova a do písmena rúcal jeden svet, na jeho postoje v tých časoch a pred tým. Dozviete sa tiež, ako sa zrodilo na zelenej lúke vydavateľstvo, ktoré sa v priebehu štvrťstoročia stalo jediným veľkým, čisto slovenským vydavateľstvom. O neľahkom boji s konkurenciou a úspechoch i neúspechoch, výborných nápadoch i chybných odhadoch aj zlých rozhodnutiach. O miliónoch, ktoré sa v tomto biznise točia. Aj o vzťahoch troch spoločníkov, ktorí navonok ťahali za jeden povraz, no skutočnosť bola celkom iná. A napokon sú v nej aj úvahy autora o slobode tlače, o nezávislosti médií, o bulvári, o novinárskom remesle i novinárskej etike. Nie sú to však len suché fakty či mentorovanie. V každej z tých častí autor vždy spomína aj konkrétnych ľudí a konkrétne príklady zo života. Svojho, alebo tých, s ktorými spolupracoval, ktorých zamestnával, a ktorí boli realizátori jeho predstáv. Nevyhýba sa pri tom kritickým vyjadreniam, niekedy tvrdým hodnoteniam. Celkom na záver sa podelí so svojim novým snom, ktorý si začal plniť potom, ako predal spolu so spoločníkmi úspešnú značku, ktorú štvrťstoročie budovali.