Narodila som sa pod šťastnou hviezdou

Elena Lacková (1921 – 2003) ako jedna z prvých začala hovoriť o rómskom holokauste – resp. o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny, a to takmer hneď po jeho konci. Už v roku 1949 napísala a so svojimi blízkymi z rómskej osady vo Veľkom Šariši naštudovala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor, sktorou obišli takmer celé Československo a mali viac ako sto repríz. Elena Lacková o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny začala hovoriť a písať o niekoľko desaťročí skôr, ako sa o tejto téme začalo verejne hovoriť v Európe. Bola to jedinečná rozprávačka sobrovským citom pre príbeh, ale aj pre detail apresvedčila nás otom najmä vknihe Narodila som sa pod šťastnou hviezdou. Ide o unikátne literárne dielo, ku ktorému by sme len veľmi ťažko hľadali vrómskej literatúre prirovnanie. Text, ktorý sa nielen veľmi dobre číta, ale poskytuje jedinečný pohľad na rómsku kultúru, dejiny Rómov na Slovensku v 20. storočí, rómske tradície, myslenie, hodnoty či spôsob života. Ako vraví zostavovateľka knihy Milena Hübschmannová: „Jej meno pôsobilo ako hviezda nádeje, ktorá vyvedie rómsky ľud znepochopenia medzi Rómami a gadži. Lacková napísala prvú rómsku hru, nacvičila ju so svojimi príbuznými v chatrči cigánskej osady; písalo sa o nej s obdivom v novinách, pozdvihla romipen z blata ignorantského opovrhnutia.“ Mi del o Del bacht sasťipen, o jilo phundrado achalipnaske the kamibnaske. Daj Boh šťastie a zdravie, srdce otvorené porozumeniu a láske. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín a Fond na podporu umenia.