My deti zo stanice ZOO

Kniha zachytáva príbeh mladej tínedžerky v Západnom Berlíne v druhej polovici sedemdesiatych rokov, keď na scénu vtrhli tvrdé drogy, s ktorými mala skúsenosti už ako trinásťročná. Vznikla v spolupráci s dvoma nemeckými novinármi a toto už klasické dielo svojho žánru dodnes nestratilo nič na aktuálnosti. Christiane sa v centre mládeže už v dvanástich dostala k hašišu, na diskotéke sa v trinástich prepracovala k tvrdým drogám a skončila na heroíne. Jej matka dva roky netušila, že užíva drogy a zarába si na ne prostitúciou, ktorej sa nevyhlo takmer žiadne dievča s podobným osudom. Je to zároveň príbeh bezradnej spoločnosti, ktorá si s drogovo závislými deťmi nedokázala vo svojej dobe poradiť a mnohé z prípadov skončili tragicky. My deti zo stanice ZOOPráve som sa zavrela na dámskom záchode, aby som si pichla, keď tu zrazu skočil niekto zhora cez priečku rovno na mňa. Krivák. Vedela som už z iných historiek, že to takto robí: čaká na dámskom záchode, kým nepríde heráčka s háčkom. A tiež som vedela, aký vie byť brutálny. Dala som mu hneď svoju striekačku a fet. Vyšiel von a postavil sa pred zrkadlo. Ten už nemal strach z ničoho. Potom si vrazil ihlu do krku. Na celom tele už nemal žiadne miestečko, kde by si mohol pichnúť. Krvácal ako prasa pri porážke. Myslela som si, že si trafil tepnu. Jemu to však zjavne vôbec neprekážalo. Povedal: „Ďakujem veľmi pekne“ a zmizol.