Múr a iné textúry

Najnovšia kniha Múr a iné textúry jedinečného básnika Jána Tazberíka nás posúva absolútne čistými básnickými prostriedkami až tam, kde možno smie len hudba.Tazberík vlastní to, čo je pre písanie azda najdôležitejšie, práve ak ide o básne v próze:naladenie na detaily, zvláštnosti, na to, čo vidí básnik a nevidia iní cez úzku trhlinu toho bytia TU. Autor podobne ako jedno z kľúčových diel Marcela Duchampa Veľké sklo, ktoré prasklo pri inštalácii, píše svoj text, tvrdý a priesvitný ako sklo, ktoré nakoniec praskne, ale nerozpadne sa. Reflektuje všetko svojím veľmi subjektívnym reflektovaním, celý pohľad Jána Tazberíka na skutočnosť života a skutočnosť básne je akoby cez sklo: niekde tam (inde?) v hĺbke, v diaľke, v tme pamäti.Je to v kontexte súčasnej slovenskej poézie výnimočný text vymykajúci sa akýmkoľvek prirovnaniam či priraďovaniam k určitému spôsobu písania. Tazberík je v písaní suverénne „tazberíkovský“: kontinuálny v sebe samom od svojho debutu až po zatiaľ poslednú zbierku. Jeho poézia bola vždy a je aj teraz nadčasová s vlastnou hlboko chápanou krehkosťou existencie človeka & poézie.