Moja filozofia futbalu

Všetko, čo som robil, robil som s výhľadom do budúcnosti, sústredil som sa na pokrok. To znamená, že minulosť nie je čosi, na čo príliš myslím. U mňa je to celkom prirodzené. Detaily mojich zápasov popísali iní ľudia kdekade oveľa lepšie; mňa zaujíma predovšetkým myšlienka futbalu. Kontinuálny pohľad dopredu znamená, že sa sústreďujem na to byť lepší vo všetkom, čo robím, a ak sa niekedy pozerám dozadu, tak aby som zistil, čo sa môžem naučiť z vlastných chýb. Tieto ponaučenia môže človek naberať v rôznych fázach svojho života, no až neskôr zistí, ako sú navzájom prepojené. Pretože vždy idem dopredu, nemôžem vidieť to, čo bolo, ako priamu líniu. Jadrom všetkého, čo som sa naučil ako hráč, sú predovšetkým štyri veci: dobrý trávnik, čisté šatne, hráči, ktorí si čistia kopačky a pevne napnuté bránkové siete. Všetko ostatné - zručnosti a rýchlosť, technika a góly - príde potom. To je filozofia, ktorá definuje moje vnímanie futbalu a života. Preniesol som to do všetkého, čo som robil, či už išlo o náš totálny futbal na ihrisku, o moju rodinu, alebo o Cruijffovu nadáciu - vždy to bolo o pokroku a neutíchajúcom úsilí sa zlepšovať. Futbal bol môj život od počiatku. Moji rodičia mali zeleninárstvo v Betondorpe, pár stoviek metrov od štadióna Ajaxu nazvaného podľa amsterdamskej štvrte De Meer, takže som to mal predurčené.