Manželský portrét

„Myslím, že som sa vyjadril jasne. Chcem niečo, čo ju vystihne… Jej vznešenosť, jej rodovú líniu. Rozumiete? Ona nie je obyčajný smrteľník.“ Lukrécia, tretia dcéra Cosima de’ Medici a jeho španielskej manželky Eleonory, vládcov Florencie, bola ešte dieťa, keď ju vydali za Alfonsa d’Este, vojvodu z Ferrary. V politicky motivovanom sobáši, ktorý mal spojiť dva mocné rody, totiž nahradila pôvodnú vojvodovu snúbenicu, svoju staršiu sestru Máriu, ktorá zomrela krátko pred svadbou. Keď Lukrécia dovŕši pätnásť rokov, pošlú ju za manželom do Ferrary k nepriateľsky naladenému dvoru, ktorému Alfonso vládne pevnou rukou. Nie všetkých jej príchod poteší. Je totiž drobná a chorľavá a vôbec nepôsobí ako bohyňa plodnosti, ktorá zabezpečí vojvodovi dediča. A skutočne, bezdetná do roka umiera. Oficiálne na tuberkulózu, no podľa klebiet ju dal otráviť vlastný manžel. Tu sa končí história a začína sa bohatý, mnohovrstevný dej O’Farrellovej románu, v ktorom autorka svojím nezameniteľným štýlom vdychuje život historickým postavám a dobe. Ako v úspešnom a oceňovanom Hamnetovi, aj v tomto románe siahla po látke zo 16. storočia. Lukréciu stvárnila ako zvláštne, vnímavé dievča s umeleckým nadaním, ktoré húževnato bojuje o život. Cez jej postavu zachytila aj postavenie dieťaťa v rodine vysokej šľachty a ženy v renesančnej spoločnosti.