Keď Boh hľadá človeka

V spoločnosti, kde dominuje veda a technika, je čas čoraz rýchlejší a prchavejší. A my v tej rýchlosti nedokážeme dozrieť k hlbokým, trvalým a zmysluplným skúsenostiam. Neužívame a nevychutnávame si život, len ho rýchlo a hltavo konzumujeme. Je to ponáhľanie sa od jedného zážitku k druhému bez možnosti osvojiť si ich v tichu a pokoji. V našej narcistickej kultúre sme stratili schopnosť prestávky, pauzy, zastavenia. Čoraz častejšie konštatujeme, že nevieme „strácať čas“, čím riskujeme, že sa ešte viac zmenší priestor pre vzťahy a počúvanie, a teda aj pre modlitbu. Človek však tuší, že je stvorený pre večnosť a túži po spojení s Bohom. Učme sa preto pravidelne odpútavať od každodenného zhonu, aby sme v tichu pred Bohom znovu objavili hlboký rozmer nášho života.