K prameňom ranokresťanskej latinskej tradície

Mladá Cirkev bola od počiatku konfrontovaná s viacerými problémami. A nešlo len o príkoria vo forme početných prenasledovaní zo strany rímskych vladárov. Cirkevné dejiny nám ukazujú viaceré otázky, ktoré muselo spoločenstvo kresťanov riešiť po smrti apoštolov. Vlastne hneď po ukrižovaní a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista sa vynorili pochybnosti o jeho božstve a ani spory týkajúce sa Svätej Trojice nenechali na seba dlho čakať. Ľudia sa celkom prirodzene dopytovali, čo ich čaká po smrti, a kedy sa splnia slová Spasiteľa o poslednom súde. Vznik viacerých heretických smerov kresťanskému spoločenstvu v hľadaní pravých odpovedí nijak nepomohol, skôr výrazne poškodil. Diela cirkevných otcov dávajú odpovede nielen na kristologické, trinitárne či pneumatologické otázky, ale ukazujú pravé učenie Cirkvi a jej odporúčania aj vo všednom živote kresťanov. Pravidelné čítanie Svätého písma, pristupovanie k sviatostiam, manželstvo, celibát, penitenčná prax sú len zlomkom oblastí, ktorým sa venujú diela starokresťanskej tradície. Aj v tomto ohľade má štúdium textov cirkevných otcov v dnešnej dobe svoj nepopierateľný význam. Poskytuje nám vynikajúci príklad sledovania teologických úvah na témy späté s počiatkami kresťanstva a posilňuje našu vedomosť o problémoch, ktoré musela Cirkev riešiť. Súčasne sa však skrze poznanie hlbokých myšlienok ranokresťanských spisovateľov vďaka ich pravovernosti a svätosti života upevňuje i naša viera.