Fraktúra duše

Zachytil, ako sa pošuškáva, že by bolo najrozumnejšie mladého pána, to mu lichotilo, hospitalizovať, to ho pre zmenu priviedlo takmer k nepríčetnosti a odniesla si to opäť Jana. Jana sa stáva tým najpevnejším kotevným lanom, ktoré ho spájalo s realitou, vracalo do nej, keď vypadol, držal sa ho, keď letel z výšin nadol, alebo úplne z dna sa šplhala po ňom až do jej náručia, kde nachádzal pokoj a istotu. Už jej hlas znamenal návrat do sveta ľudí, ktorí sa na Petra Štefíka dívali raz ako na chronického alkoholika, raz zasa ako na praobyčajného darebáka, alebo na zlodeja a najčastejšie na hlupáka, ktorý na sídlisku zavadzia. Dokonca aj jeho syn Peter sa za otca nie raz hanbil a nemienil s ním chodievať už ani do lesa, hoci predtým tam trávili celé dni, ba aj týždne. Nikoho neprekvapilo, keď Štefíka našli v jedno marcové popoludnie dobrých päťsto metrov od bytu v bezvedomí a tých päťsto metrov ho domov doviezla záchranka a vyše pol hodiny ho lekári stavali na nohy....