Eva

Carry van Bruggen je poprednou nizozemskou prozaičkou a esejistkou medzivojnového obdobia, ktorá vo svojich dielach presadzovala citlivosť voči kultúrnym a názorovým menšinám. Vo svojich raných prózach V tieni (1907), Školička (1910), Opustený (1910) a Židáčik (1914), ovplyvnených literárnym naturalizmom, obrátila ako prvá Holanďanka pozornosť na otázku židovskej kultúrnej identity, v neskorších románoch Heleen (1913), Koketná žena (1915), Zo života mysliacej ženy (1920) a Eva (1927) sa predstavila ako modernistická spisovateľka a zároveň výrazná reprezentantka prvej vlny feminizmu. Jej literárno-filozofické diela Prometeus (1919) a Dnešný fetišizmus (1925) nastolili otázky individualizmu, modernej subjektivity a jazykového relativizmu. „Eva je román vedomia nielen vďaka svojej téme, ale aj preto, lebo v ňom prúd vedomia nadobúda podobu prostredníctvom zvláštnych postupov. (...) Bez toho, aby vedela o spôsoboch, akými autori v iných literatúrach zjemňujú a ďalej rozvíjajú vnútorný monológ, kráčala Carry van Bruggen vlastnou cestou." J. M. J. Sicking „Vďaka silne akcentovanej ženskej subjektivite ako ústrednej románovej perspektíve sa Eva právom považuje za jedno z vrcholných literárnych diel prvej vlny nizozemského a európskeho feminizmu, ale takisto je to román, ktorý nizozemskú medzivojnovú prózu, určovanú v drvivej väčšine mužskými autormi, obohatil o jedinečný poetický hlas." Adam Bžoch