Dcéra Osvienčimu

„Prežila som. Je mojou povinnosťou zastupovať 1,5 milióna židovských detí zavraždených nacistami. Nemôžu hovoriť. Ja musím hovoriť v ich mene.“ Tova Friedmanová je jednou z najmladších ľudí, ktorí vyšli z Osvienčimu živí. Potom ako prežila zničenie židovského geta v strednom Poľsku, kde vyrastala, ju vo veku štyroch rokov s rodičmi poslali do nacistického pracovného tábora. Tova mala skoro šesť rokov, keď ju spolu s mamou natlačili do dobytčieho vagóna a poslali do tábora Osvienčim II, známeho ako vyhladzovací tábor Brezinka. Jej otca zatiaľ transportovali do tábora v Dachau. Tova bola počas šiestich mesiacov svedkyňou krutostí, na ktoré nikdy nezabudne, a niekoľkokrát unikla smrti. Ako jedna z mála židov vyšla z plynovej komory živá a môže o tom rozprávať. Keď v januári 1945 nacistické jednotky prehľadávali Brezinku, Tova sa s mamou schovávala medzi mŕtvolami. Po oslobodení tábora Rusmi sa vrátili do rodného mesta v Poľsku, kde ich Tovin otec vyhľadal a rodina sa znovu stretla. Tova v knihe Dcéra Osvienčimu zvečnila svoj príbeh, aby navždy zachovala spomienku na holokaust – šoa – v čase, keď naň ľudia zabúdajú. Spomienky, ktoré formovali jej život, využila, aby si uctila pamiatku obetí. Tento výnimočný príbeh spracoval ocenený bývalý reportér Malcolm Brabant. Jeho dôsledný výskum pomohol Tove detailnejšie oživiť spomienky na jej príbeh o najhoršom zločine v histórii ľudstva.