canti...amore

Tvorba Mily Haugovej sa práve rozrastá o novú básnickú zbierku canti...amore. A hovoriť o „rozrastaní“ čohosi je tu absolútne na mieste. Autorkino písanie je totiž nie nepodobné záhrade, Mila Haugová sa stále pohybuje medzi svojou flórou a faunou a hoci by sa zdalo, že po toľkých rokoch a básnických zbierkach uzavretý priestor nemá čo ponúknuť, nie je tomu tak. Poetka je tu doma a aj keby sa pôdorys tejto organickej – miestami až samostatne žijúcej – plochy dal označiť nejakým pomenovaním z geometrie, nevymizli by z nej tajomné zákutia, trpezlivo autorkou opracovávané, kultivované, sprístupňované. A ak sa aj niekde šľahúne preplazia popod plot, alebo ak konáre ktoréhokoľvek stromu z pomyselného ohraničenia záhrady vyčnievajú, alebo ak si drobný hmyz dovolí tento priestor opustiť, všetko sa to deje v decentnosti autorke vlastnej. Haugová si neberie na plecia celý svet, ale na svojom kúsku pôdy ponúka aj tým, ktorí príjmu pozvanie na návštevu, možnosť nahliadnuť do mágie makrokozmu. Dizajn tejto pôvabnej knihy je z dielne Pavlíny Morháčovej a jej súčasťou sú aj ilustrácie Daniela Fischera. Mila Haugová (1942) je Jednou z najprekladanejších a najplodnejších slovenských poetiek. Narodila sa v Budapešti, vyrastala na Podkarpatskej Rusi, vo Vrábľoch, v Nitre, Topoľčiankach a v Zajačej doline pri Leviciach. Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy emigrovala do Kanady, skadiaľ sa však po roku vrátila späť na Slovensko. Promovala na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre a krátko pôsobila ako agronómka, neskôr učila na základnej aj strednej škole, v rokoch 1985 - 1996 pracovala ako redaktorka v literárnom časopise Romboid. Knižne debutovala v roku 1980 zbierkou básní Hrdzavá hlina, odvtedy vydala viac ako dvadsať básnických zbierok a knihu pamätí Zrkadlo dovnútra. Okrem vlastnej tvorby sa venuje aj prekladom cudzojazyčnej poézie. Má dcéru Elvíru a vnučku Aimeé, žije a tvorí v bratislavskej Dúbravke a Zajačej doline.