Andrej Belyj

Vedeckú monografiu E. Maliti Fraňovej charakterizuje úsilie o hĺbkové uchopenie svojej témy, ktorou sú otázky tvorivého zástoja ruského básnika symbolistu a prozaika postsymbolistu, ako i ideológa a teoretika, jedného zo zakladateľov modernej ruskej verzológie Andreja Belého (1870 – 1934). Jeho diela nabité umeleckým i myšlienkovým potenciálom sa prekladali do slovenčiny a do češtiny v obdobiach spoločenského a kultúrneho “vztlaku”, no záujem o ne i o postavu ich tvorcu pretrváva v aktuálnych kontextoch. Do dejín európskej literatúry sa Belyj vpisuje ako originálny experimentátor, inovátor a hľadač. Autorka sa podujala osvetliť fenomén spisovateľovej tvorby v zhode s jej podstatou: v rozmanitosti a mnohosti, avšak so zreteľom na živú celistvosť. Daná problematika je odkrývaná s vedomím jej širších europeistických dimenzií, a to i v komparatívnych prienikoch dovnútra slovenskej kultúry.