Závodské krížne cesty alebo ako to bolo ďalej

Knihu Závodské krížne cesty možno priradiť kdielam literatúry faktu, ktoré prispievajú kprehlbovaniu avšeobecnému upevňovaniu nášho dejinného povedomia osebe samých. Prispievak odstraňovaniu predsudkov, ktoré vnás ostávajú ako neblahé dedičstvo každej ideológie aj tej súčasnej. Hlavná os rozprávania zachytáva zmeny po roku 1945, potom 1948, a ku koncu knihy kontrapunkticky aj po prelomovom roku 1989, kedy isté procesy, napríklad vroľníctve apoľnohospodárstve, vyvrcholili ich nepremysleným zavrhnutím apopretím. Podľa autorkinho názoru bol tento prístup motivovaný skôr politicky, než profesionálne, bez ohľadu na (poľno)hospodárske iľudské aspekty celého problému. Jej rozprávanie sa však sústreďuje najmä na štyridsiate apäťdesiate roky 20. storočia (kolektivizácia, prevádzačstvo ľudí, výmena peňazí apod.), pričom príbeh päťdesiatych rokov so sebou prináša atmosféru nepokoja; obec Závod na Záhorí autorka vykresľuje ako dedinu pod policajným dohľadom avysvetľuje, čomu za to vďačila...