Zákon o ochrane osobných údajov

V máji 2018 nadobudol účinnosť úplne nový zákon o ochrane osobných údajov, ktorý prináša mnoho práv, ale najmä nových povinností pre obce a mestá na území Slovenskej republiky. Ochrana osobných údajov sa dotýka celého právneho poriadku Slovenskej republiky. Na jednej strane nový zákon zachováva zásady spracúvania osobných údajov doteraz uplatňované v zákone č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, na strane druhej na úrovni európskeho práva a medzinárodnej spolupráce si prijatím novej právnej úpravy Slovenská republika splní svoje záväzky vyplývajúce jej z členstva v Európskej únii. Zákon predstavuje komplexný právny rámec ochrany osobných údajov pre spracovateľské operácie s osobnými údajmi, ktoré sa vykonávajú v rámci činností, ktoré nespadajú do pôsobnosti práva Európskej únie, a ktorý je zosúladený a do najvyššej možnej miery konzistentný s právnou úpravou ochrany osobných údajov v nariadení. Zároveň prináša ucelenú, prepracovanú a precizovanú úpravu práv dotknutých osôb. Zmeny nastávajú aj v oblasti uchovávania osobných údajov; osobné údaje sú uchovávané postupne stále viac v elektronickej podobe prostredníctvom tzv. cloudových služieb (úložiská osobných údajov, tzv. cloudy, sa často nachádzajú mimo územia Európskej únie alebo Európy). Cieľom právnej úpravy je zabezpečiť jednotnú právnu reguláciu ochrany osobných údajov v právnom poriadku Slovenskej republiky a zaistiť tak výkon práv dotknutých osôb a kontrolu nad spracúvaním ich osobných údajov a tak podporiť dôveru dotknutých osôb v právny rámec zabezpečujúci ich základné ľudské práva, najmä právo na súkromie a tiež upraviť práva a povinnosti prevádzkovateľov a sprostredkovateľov s dôrazom na materiálne plnenie stanovených povinností a zaistenie reálnej bezpečnosti spracúvania osobných údajov. Zákon reflektuje tiež existenciu nových nástrojov zaistenia bezpečnosti osobných údajov v zariadeniach, v ktorých sú dnes už bežne spracúvané osobné údaje (napríklad mobilné telefóny, tablety, počítačové programy, mobilné aplikácie), ide o tzv. špecificky navrhnutú a štandardnú ochranu údajov, primerané politiky ochrany osobných údajov, certifikáciu a prijatie a dodržiavanie schválených kódexov správania. Odborný komentár jednotlivých ustanovení zákona sa snaží o logické a právne prepojenie dvoch inštitútov, ktoré existujú popri sebe a majú charakter základných ústavných práv právo na ochranu osobných údajov na strane jednej a tzv. informačné právo (právo na prístup k informáciám) na strane druhej. Vyvažovanie týchto práv je potom hľadiskom a princípom, od ktorého sa odvíja správna a zákonná aplikácia jednotlivých inštitútov nielen tohto nového zákona ale i zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. V tomto zmysle je prvým uceleným komplexným odborným dielom tohto druhu so zameraním na praktické potreby využívania a komparatívneho vnímania oboch stránok danej problematiky. Vzhľadom na komplikovaný rozsah a tiež štruktúru zákona je a bude potrebné dôsledne sa zorientovať v jednotlivých oblastiach (od základných ustanovení cez prevádzkovateľov, dotknuté osoby až po sankcie). Nestačí pritom len prehľad je potrebná znalosť judikatúry a rozhodnutí súdov, pretože to má zásadný dopad na správnu a zákonnú aplikáciu tohto významného právneho predpisu. Rozsiahlosť zákona (viac ako 112 paragrafov) je daná početnými odsekmi a tiež rozmanitosťou oblastí regulácie. Predkladaná publikácia podrobne a detailne analyzuje nový zákon o ochrane osobných údajov so zameraním na úlohy a činnosti obcí a miest. Je nepostrádateľným sprievodcom touto komplikovanou oblasťou regulácie práva a detailným rozborom a výkladom jednotlivých ustanovení zákona