Zabudnuté rozprávky

O živote Amálie Sirotkovej vieme veľmi málo, nevieme ani to, ako vyzerala. V tom je čosi symbolicky „kráľovské“. Či ešte menej, lebo o Jankovi Kráľovi sa aspoň zachovali svedectvá prerastajúce do mýtov o jeho kráse. Fiktívny portrét Amálie Sirotkovej je celkom nekonkrétny. Azda sa za jeho neurčitými kontúrami skrýva milovaná žena, „drahá Málika“. Nechajme teda za ňu (a o nej) hovoriť jej rozprávky. Jana Piroščáková Rozprávkarka vystupuje z tieňa autority čarovného sveta rozprávok Pavla Dobšinského a vo svojich rozprávkach prináša jedinečné posolstvo – jemným, nenápadným narúšaním hranice medzi fantazijným a reálnym svetom, umenšením toho zázračného, približuje postavy k bežnému, každodennému životu „smrteľníkov“. V Zabudnutých rozprávkach sú mnohé veľké činy dosiahnuteľné práve s pomocou ľudského v nás. Samozrejme, aj tu nájdeme drakov, ježibaby či strigy, ale aj strážnika s ôsmimi očami a pannu s tromi hlavami. Ich čarovnosť stvárnil Zsolt Lukácz v ilustráciách, ktoré môžu hravo konkurovať aj moderným digitálnym hrdinom, čím sa dokážu priblížiť detskému čitateľovi. Lukács študoval na Katedre knižnej tvorby a voľnej grafiky VŠVU v Bratislave u prof. Dušana Kállaya, ktorému je stvárňovanie fantazijných bytostí tiež blízke. Jana Piroščáková zasvätila rozprávkam svoj akademický život. Doslova slabiku po slabike prepisovala rukopisy Amálie Sirotkovej z päťdesiatych rokov 19. storočia, ktoré boli až doteraz uchovávané v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice v Martine. Potom ich upravila do podoby, v akej si ich môžete prečítať dnes. Okrem toho ich približuje v kontexte. Vysvetľuje, čo majú rozprávky Amálie Sirotkovej spoločné s inými známymi zbierkami a aké zdroje poznala (Božena Němcová, bratia Grimmovci). Zbierka Zabudnuté rozprávky nadväzuje na históriu vydavateľstva TATRAN, začínajúc Prostonárodnými slovenskými povesťami Pavla Dobšinského s ilustráciami Martina Benku vydanými v roku 1958. O 70 rokov neskôr, pri príležitosti výročia založenia vydavateľstva TATRAN, vyšli tri zväzky Prostonárodných slovenských rozprávok Pavla Dobšinského, neskôr Rozprávky starých Slovákov Samuela Reussa a napokon vychádzajú Zabudnuté rozprávky – od roku 2016 všetky v úprave Jany Piroščákovej.