Východoeurópske kultúrne štúdiá

Až do 90. rokov minulého storočia sme na Slovensku vedeli len veľmi málo o národných kultúrach krajín, ktoré boli súčasťou sovietskeho štátu. Táto situácia bola spôsobená tým, že kultúra východoeurópskeho regiónu bola na Slovensku propagovaná výlučne ako „sovietska“. Významné osobnosti histórie a kultúry Bieloruska a Ukrajiny boli v našej literatúre a v médiách prezentované a vnímané ako „sovietske“ alebo jednoducho „ruské“. Len teraz, keď Bielorusi a Ukrajinci získali vlastnú štátnosť a otvorili sa svetu, začíname spoznávať ich históriu, kultúru a bohatstvo ich národných tradícií. Až teraz objavujeme spoločné slovanské črty s našou históriou a kultúrou; aj v dejinách Slovákov a Čechov dominovala rovnaká túžba po národnej slobode a štátnej samostatnosti ako u národov Bieloruska a Ukrajiny. Odvaha a statočnosť ich národných hrdinov, jednoduchých ľudí aj intelektuálov, s akou bránili slobodu jazyka a svojbytnosť svojej národnej kultúry, nám pripomína našich národných hrdinov, slovenských štúrovcov aj českých vzdelancov, ktorí sa za rovnaké ideály vystavili obvineniam z panslavizmu a následným perzekúciám. V krajinách, ktorými sa zaoberáme, boli dôsledky za presadzovanie národných a vlasteneckých ideí ešte krutejšie. Za ideály národnej a občianskej slobody sa tu počas niekoľkých storočí platilo vyhnanstvom a často aj obeťou najvyššou – životom. Pri poznávaní kultúrnej histórie oboch východoslovanských národov túto skutočnosť nie je možné obísť. Netajíme dojatie a obdiv nad životaschopnosťou národných tradícií a národnej hrdosti Bielorusov a Ukrajincov. V ich kultúre, podobne ako v slovenskej a českej, vidíme pokračovanie veľkej slovanskej tradície od čias sv. Cyrila a sv. Metoda. Po prvý raz v dejinách postavili proti dobyvačnosti politicky a vojensky mocných susedov jazyk a písmo ako symboly národnej suverenity. V tragickom osude starej Kyjevskej Rusi, ktorý spôsobili pýcha a nenávisť vlastných vládcov, vidíme podobnú dejinnú tragédiu, aká sa odohrala aj na našom území pri zániku Veľkomoravskej ríše. V dobách najväčšieho sociálneho a národnostného útlaku zachoval jazyk a ľudové tradície prežitie slovanských národov. Rozvinuli sa do takej miery a bohatstva, že sa stali plnohodnotným základom samostatných a národne zvrchovaných kultúr, ktoré viedli až k vlastnej štátnosti. Politické a kultúrne osudy Bieloruska a Ukrajiny majú veľa spoločného, ale aj mnoho odlišností. V nanútených politických zväzkoch spoločne odolávali tlakom polonizácie, rusifikácie a náboženskej unifikácie. Spoločnou črtou kultúrnych dejín Bieloruska a Ukrajiny v zložitých dobovo historických situáciách bola najmä otázka zachovania a rozvíjania národného jazyka, jazykovej kultúry a národnej literatúry. Z tohto aspektu sme vychádzali aj pri tvorbe obsahu. Popri dominantnej funkcii jazykovej a literárnej tradície sme sa snažili v našom výbere zohľadniť niektoré národnohistorické špecifiká a osobitosti bieloruskej a ukrajinskej kultúry. V časti o Ukrajine sa venujeme téme kozáctva, zaradili sme exkurzy o architektonických a umeleckých skvostoch obidvoch kultúr z čias Kyjevskej Rusi, z obdobia bieloruského zlatého veku, profily niektorých významných bieloruských a ukrajinských osobností a v záveroch ukážky a úryvky z diel bieloruskej a ukrajinskej literatúry. Uvedomujeme si, že bez poznania základných historických súvislostí nie je možné nahliadnuť do národných kultúr iných krajín. Preto sme zamerali obsah učebnice na výber a výklad najvýznamnejších udalostí a historických medzníkov v dejinách Bieloruska a Ukrajiny, na ktorý nadväzujú vybrané kapitoly o kultúrno-spoločenskom vývine obidvoch kultúr a kultúrno-historických reáliách oboch krajín. Výkladová štruktúra vybraných kapitol je koncipovaná chronologicky, z dôvodu jednoduchšieho osvojenia učebnej látky. Kniha vzn