Vôňa kvetov noci

Leila Slimani nerada opúšťa svoj domov a dáva prednosť samote pred rozptýlením. Prečo teda prijala návrh stráviť noc vPunta della Dogana v Benátkach, medzi umeleckými zbierkami Pinaultovej nadácie? Popri úvahách opísaní nám autorka počas jednej noci v Benátkach hovorí o sebe, o obmedzenosti, pohybe, cestovaní, intimite, identite, opriestore medzi Východom a Západom, v ktorom sa plaví ako mesto na koloch odsúdené na zánik a krásu, obohacujúce, mlčiace a rozprávajúce zároveň. Je to tiež intenzívna kniha, osvetlená zvnútra, o miznutí krásy, o naliehavosti tešiť sa z nej, z nádhery pominuteľnosti. V skorých ranných hodinách sa autorka vynorí z budovy ako zo sna a z noci nezostane nič okrem vône kvetov. Aknihy. „Písanie je hra s mlčaním, ide o to vysloviť okľukou tajomstvá, ktoré sú v skutočnom živote nevysloviteľné.“