Úvodné state z filozofickej hermeneutiky I

Homér naozaj patril medzi prvých interpretovaných autorov. Sám pritom bol interpretátorom, a to preto, že pred ním ešte nebolo povedané nič iné, jeho slová sa chápali ako posvätné (existovali legendy a mýty, ale prvý, kto ich interpretoval, bol Homér). Homér bol navyše ten, koho bohovia „inšpirovali“, čiže bol jediný, kto správne vysvetľoval vznik a kolobeh dejín. Ústna recitácia Homéra a jeho „interpretácia“ však vedie ľudí k zabudnutiu. Literatúra v tom čase je primárne chápaná ako hovorené slovo. Od nepamäti veľké diela recitovali rapsódi a počúvali sa na námestí. Moc takto prednášaného veľkolepého diela ukazuje na jeden dôležitý fenomén: na mnohé slabiny napísaného textu. Napísanému textu chýba niečo z „expresivity“ hovoreného slova. Nevieme si v skutočnosti predstaviť éru hovoreného slova, keď recitácia predstavovala viac ako samotný text. Nesmieme však zabúdať na to, že pôvodná reč bola počúvaná, nie čítaná, reč bola znázorňovaná na spôsob znakov a existovalo veľa dôvodov, prečo sa ústny prejav chápal lepšie a ľahšie ako napísaný.