Umenie a psychoanalýza

Štúdie rakúskeho lekára a psychiatra Sigmunda Freuda (1859 – 1939) zahrnuté v tomto výbere sú venované psychoanalytickej interpretácii podstaty umeleckej tvorby, funkcie umenia a osobnosti umelca. Na základe analýzy rozprávok, divadelných hier Shakespeara, Ibsena a ďalších spisovateľov a textov podáva autor originálne vysvetlenie vzťahov postáv a ich konania. Venuje sa aj osobnosti a postavám z diel Dostojevského a Goetheho. Štúdie o Michelangelovej soche Mojžiša a o fantastických poviedkach E. T. A. Hoffmanna patria k tomu najlepšiemu, čo psychoanalýza priniesla k analýze podstaty umenia a umeleckej tvorby. Tieto Freudove práce, ktoré prvý raz vyšli v slovenskom preklade pred dvoma desaťročiami, podstatným spôsobom prispeli k teoretickým diskusiám o vzťahu umenia a psychoanalýzy, ako aj k prehĺbeniu poznania ich autora, tak často citovaného, no dodnes u nás málo vydávaného. Kiežby sme aspoň v nás alebo u ľudí nám podobných mohli nájsť aktivitu nejakým spôsobom príbuznú s básnickou tvorbou! Jej preskúmanie by nám dávalo nádej, že získame akési prvotné pochopenie tejto tvorby. A skutočne, takáto vyhliadka tu existuje – básnici sami radi zmenšujú vzdialenosť medzi ich typom a bežnou ľudskou bytosťou; veď nás tak často uisťujú, že v každom človeku drieme básnik a že posledný básnik zomrie až s posledným človekom. Sigmund Freud: Básnik a fantázia