Úbohé duše z očistca

„Keď dostávam takéto videnia na cirkevných cintorínoch, mám presný obraz kresťanskej horlivosti a lásky daného cirkevného spoločenstva –, takisto ako nám stav polí a záhrad môže poskytnúť obraz pracovitosti a starostlivosti obyvateľov daného okolia. V mojom živote mi Boh často dával milosť videnia, ako početné duše s neslýchanou radosťou opúšťali očistec a vstupovali do neba. Avšak žiadna práca či pomáhanie trpiacim núdzou sa nekoná bez boja a námahy. Preto keď som bola ešte malým zdravým dieťaťom, a neskôr urasteným dievčaťom, a modlila som sa pri hroboch na cirkevných cintorínoch, vtedy mi zlí duchovia, a dokonca sám Nepriateľ často prekážali, strašili ma a týrali. Okolo som počula vreskot, obklopovali ma strašidelné zjavy, často som bola zvalená na hroby, strkali do mňa a hádzali na všetky strany, skúšali ma násilím odstrániť z cintorína. Boh mi však dal tú milosť, že som sa nedala zastrašiť a nikdy – ani na jeden vlas – som neustúpila Nepriateľovi a tam, kde mi prekážal, zdvojnásobovala som modlitby. Ach, koľko poďakovaní som dostala od mojich duší v očistci! Ach, keby tak všetci ľudia chceli so mnou zdieľať túto radosť! Všetko, čo pre ne robíme, je prameňom nekonečnej radosti.“