Tohoročné slnko vás už nezahreje

Spoločensko-psychologický román Tohoročné slnko vás už nezahreje sa začína znepokojujúcim snom rozprávača v jednom z bratislavských sídliskových bytov a stanovením nesprávnej diagnózy jeho matke-vrchárke z dedinky Streľné v Pohorí, kdesi na severovýchode Slovenska. Tým sa začína aj sugestívny románový príbeh, v ktorom čitateľ od začiatku tuší, ako sa skončí, obáva sa ho a spolu s postavami románu prežíva drámu odchodu človeka z tohto sveta, stále však dúfajúc, rovnako ako nositelia príbehu v šťastných chvíľach nádeje, že všetko sa napokon na dobré obráti, hoci nie dni, ba ani hodiny, ale iba minúty oddeľovali nádej od beznádeje. A v takomto explozívnom čase autor rozvíja bohato vrstvený, umelecky a psychologicky dramatický príbeh rodiny, ktorý vyúsťuje nielen do celistvého obrazu nezameniteľných ľudských hodnôt, ale aj do prenikavej rozlíšenej diagnózy spoločnosti. V príbehu autor hľadá a objavuje ponornú rieku ľudskosti, jej bilančnú, mravnú a emocionálnu obnaženosť v hraničných a nezvratných okamihoch bytia. Je to vlastne odhaľovanie a oživovanie prameňov ľudskej dôstojnosti ako kľúčového zmyslu jestvovania človeka vo svete odsudzujúceho sa na odcudzenie.