Som dieťa šesťdesiatych rokov

Ukážka z knihy: Roztratená generácia (Narodená 1935-1945) Sme odchovanci výtvarých škôl československého socializmu - faktograficky a v prenesených významoch. Zažili sme až "zvápenatenie" výtvarného tvaroslovia (Generácia 1909, Skupina Život, Skupina 29. augusta) hraničiace s jeho nekrofíliou v bode tzv. normalizácie. Sprevádzalo nás posluhovanie až na hranici únosnosti, zväčša zaplatené štátnou kúpou obrazu, prípadne jeho vystavením. Inotaje, metafory, odkazy - cítácie, zrkadlenia oficiálnej histórie - útočisko "k názvu obrazu" ako útek od vnútorného výtvarného obsahu. Zátišie, kytica, portrét, skupinový portrét, krajina, krajina s historizujúcou udalosťou. To boli zaužívané metódy, ako uspokojiť politickú cenzúru. Posluhovanie (niekedy podmedomé) alebo viažuce sa na konkrétnu situáciu prekračovalo hranice humanity. Samozrejme sa to dalo obísť iným príjmom: ilustrovanie, detská kniha, obálky kníh a takzvané monumentálky (ktoré zväčša nahrádzali tvorbu v architektúre), divadelné inscenácie, kostýmy, účasť na filme, televízia, dedičstvo, získanie mecenáša a mnohé iné. Ideálna pre mnohých bola emigrácia do zahraničia. Michal Studený