Škola slovenského ornamentu
Knihu koupíte v
1 e-shopu
od
200 Kč
Pokud se vám po kliknutí na tlačítko "Do obchodu" nezobrazí stránka knihy ve vybraném e-shopu, je třeba vypnout AdBlock ve vašem prohlížeči pro naši stránku.
Návod na vypnutí je například na adrese https://o.seznam.cz/jak-vypnout-adblock/#1.
Martinus.cz
200 Kč
Skladem
(odeslání ihned)
Krátký popis
ŠKOLA SLOVENSKÉHO ORNAMENTU „Všetko, čo vyjadruje rázovitosť
Slovenska, nekonečnú reťaz jeho úchvatných prírodných krás,
divokrásne skupiny hôr, pamätné hrady, romantické doliny so
starodávnymi mestami a rázovitými dedinami, kde v rozmanitosť
ľudového kroju hlaholí čarokrásna slovenská pieseň, … tam otvára sa
pred nami pravý rozhľad po kraji, o ktorom povedal zvečnelý Rudolf
Pokorný, že je tu na všetkých stranách toľko krásy, že by z nej
mohlo žiť umenie celého sveta…“ Bohuslav Vavroušek Malebné
Slovensko, Praha 1920 Slovenský ľudový ornament (vzor) prešiel
dlhým vývojom od svojich prvopočiatkov do dnešných dní. Vďaka naším
predkom sa nám zachoval na celom území dnešného Slovenska,
Karpatských hôr a Panónskej nížiny. Ornament (vzor), používaný pri
zdobení šiat a ich doplnkov, domov, výrobkov dennej potreby a
zbraní, plnil súčasne viacero funkcií. Traduje sa, že hlavným
účelom ornamentov (vzorov) používaných na šatách (šate) našich
predkov nebolo len zdobenie odevu, ale bola to hlavne ich ochranná
funkcia. Ochraňovali človeka pred všetkými možnými formami zla a
negatívnych vplyvov. Umiestnenie týchto ornamentov (vzorov) nebolo
náhodné, ale boli cielene na tých miestach odevu (šaty), kde sa
odhaľovalo ľudské telo – kde vychádzalo spod šiat. Na hlave to bola
vyšívaná šatka, čepiec, klobúk alebo vojenská prilba. Okolo krku to
bol vyšívaný golier chrániaci hlavne krčnú tepnu. Na zápästiach to
boli vyšívané rukávniky a manžety, alebo okolo pásu vyšívané a
tkané opasky. Ďalej to boli kožúšky, mužské košele, ženské blúzky,
ženské šaty a sukne, uteráky, obrusy, ručníky a rôzne iné doplnky.
V týchto, najčastejšie vyšívaných ornamentoch (vzoroch), sú
zakomponované staroslovenské (slovienske) symboly, ktoré mali
ochrannú (oberežnú) funkciu. Okrem symbolov sú súčasťou ornamentu
rôzne geometrické, rastlinné, zvieracie, predmetné a figurálne
prvky, ktoré sa začali objavovať vo väčšej miere s príchodom
kresťanstva a postupne prevažovali nad uvedenými staroslovenskými
ochrannými symbolmi (vzormi), nazývanými neskoršie aj ako
geometrické a merbné ornamenty alebo vzory. Prevahu rastlinných
motívov pozorujeme hlavne v nížinách a v oblastiach so silným
vplyvom kresťanstva. Naopak v horských kotlinách a dolinách
Karpatských hôr sa podarilo uchovať v ornamentálnej tvorbe
staroslovenské (slovienske) symboly a vzory. Ide napríklad o tieto
oblasti: Rajecká dolina (Čičmany), Tatranská kotlina (Važec),
Poľana (Detva, Hriňová), Horehronie, Novohrad, Karpatská Rus,…
Nosiť správnu šatu znamenalo pre našich predkov nosiť na sebe
účinnú ochranu tela overenú niekoľko tisícročnou tradíciou a
kultúrou. Naša staroslovenská tradícia hovorí, že človek našej
kultúry sa skladá z Tela, Duše, Ducha a má Svedomie. Tak ako naše
Telo ochraňuje Dušu, tak naša šata (odev) chráni Telo. Šata v našej
kultúre bola najčastejšie bielej farby, ušitá z ľanového alebo
konopného plátna. Plátno je pritom textília tkaná tou
najjednoduchšou plátennou väzbou, krížením osnovy a útku. Takto
ušité šaty sa zdobili výšivkou – ornamentami (vzormi) a symbolmi
červenej farby, ktoré chránili svojho majiteľa pred negatívnymi
vonkajšími vplyvmi. Okrem toho podporovali rozvoj jeho duše a
ducha, vyjadrovali jeho príslušnosť k rodu (rodové symboly) a jeho
spoločenské zaradenie (duchovenstvo, kniežatá, vojenskí velitelia,
bojovníci, poľnohospodári, remeselníci,…). Staroslovenská šata bola
šitá tak, aby chránila bioenergetické pole človeka a koncentrovala
jeho životnú energiu. Podkladom ľudového ornamentu (vzoru) novšej
slovenskej kultúry sú isté základné útvary, ktoré v
najrozmanitejších zoradeniach (kompozičných schémach) vytvárajú náš
slovenský svojrázny ornament – svojráz, tak ako napríklad isté
frazeologické útvary vytvárajú slovnú bohatosť našej krásnej
slovenskej reči, alebo hudob