Próza netrebná, chlebík každodenný

Motívy každodennej sféry ľudského života – bývania, jedenia, obliekania, práce, výchovy detí či rodinných vzťahov – sa od šesťdesiatych rokoch 19. storočia čoraz významnejšie integrujú do slovenskej postromantickej prózy. Každodennosť už nie je len predmetom romantického opovrhovania, ale aj priestorom, v ktorom môže národne uvedomelý Slovák či Slovenka uplatňovať, reprodukovať aj navonok deklarovať svoje národné cítenie. Monografia na vybraných textoch kľúčových autorov tvoriacich v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 19. storočia – Jána Kalinčiaka, Daniela Bacháta, Mikuláša Štefana Ferienčíka, Viliama Paulinyho-Tótha, Ľudovíta Kubániho, Gustáva Kazimíra Zechentera a Jonáša Záborského analyzuje dobové literárne reprezentácie každodennosti. Na základe tejto analýzy autorka potom hľadá ideovo-estetické zdroje rôznych literárnych podôb každodennosti, vysvetľuje ich nadväzovanie či polemizovanie s romantizmom, nanovo interpretuje aj menej známe prózy, aby z novej perspektívy nasvietila obraz slovenskej kultúry druhej polovice 19. storočia.