Protéza duše

Kniha navonok ako každá iná, obal možno mierne infantilný a názov... (?) Ak Vás niečo z toho odradí, nekupujte ju, no potom ju nesúďte ako celok. Pretože kniha, tak ako aj človek, skrýva to najcennejšie vo svojom vnútri, v svojej podstate. No a práve vďaka podstate často pochopíme vonkajšie súvislosti. Dajme tomu, že oficiálna prvotina. Dajme tomu, že výkrik do tmy... Závisí len od uhla pohľadu. No a vlastnými slovami: Z cudzích snov skladáme leporelá a zabíjame duše, aby slepo žili telá. Zakazujeme si lásku, lebo bolí a zriaďujeme si v srdciach pre ňu iba zástavku na znamenie... A z človek je vdovec po vlastnej duši... A keď ho láska konečne osloví, už na ňu nemá síl a keď sa duša nedá vzkriesiť, človek hľadá náhradu v rôznych podobách... no nech je to akákoľvek skvostná podoba, vždy to bude iba protéza... Preto aj ten názov Protéza duše. Táto kniha nie je „len“ o láske... ale je hlavne o pocitoch, o hodnotách, o výkrikoch po spamätaní sa z duševnej pantomímy... o tom, čo som považoval za potrebné povedať, aby som mohol naslúchať druhých.