Prešla som peši cestami sĺnk
Knihu koupíte v
3 e-shopech
od
153 Kč
Pokud se vám po kliknutí na tlačítko "Do obchodu" nezobrazí stránka knihy ve vybraném e-shopu, je třeba vypnout AdBlock ve vašem prohlížeči pro naši stránku.
Návod na vypnutí je například na adrese https://o.seznam.cz/jak-vypnout-adblock/#1.
Dobre-knihy.cz
153 Kč
Skladem
(odeslání ihned)
Martinus.cz
86 Kč
Není skladem
Knihcentrum.cz
162 Kč
Není skladem
Krátký popis
Prvý reprezentatívny výber z básnickej tvorby a korešpondencie
zakladateľky severského modernizmu Edith Södergranovej (1982-1923).
Podobne ako Američanka Emily Dickinsonová si aj Edith bola istá
tým, čo prinášala nové: „Moja sebaistota sa zakladá na tom, že som
spoznala svoje dimenzie. Nepatrí sa mi robiť sa menšou, než som,“
šprihla do očí potenciálnym neprajníkom v „úvodných poznámkach“ k
svojej druhej knihe Septembrová lýra (1918). Bola to skôr obrana
ranenej bytosti než náčrt rodiacej sa poetiky. Jej debut Básne
(1916) totiž fínska literárna kritika neprijala kladne. Vyčítali
pomerne mladej autorke absenciu rýmov a rytmu, ba aj obsahu. Len
výnimočne sa objavili hlasy, ktoré naznačovali, že poetka hodlá
predstaviť vo Fínsku „nový poetický smer“. Zdá sa, že „nežičliví“
kritici (ako sa to často stávalo a stáva) boli o 20 — 30 rokov
pozadu za vývinom modernej európskej poézie a že Södergranová
prišla privčas v krajine, kde nemecký expresionizmus a Nietzscheho
filozofia ostávali takmer nepovšimnuté. Fínsko krátko pred
boľševickou revolúciou bolo skôr „krajinou, ktorá nejestvuje“, a
ani obdobie po r. 1917, keď Fínsko vyhlásilo samostatnosť,
neprinieslo pokoj prihraničnej Karélii, kde Edith Södergranová žila
so svojou matkou v osade Raivola. (...) To, čo má prísť, príde:
chudoba, raivolská samota, priame aj nepriame dôsledky boľševickej
revolúcie v Rusku, pokusy o etablovanie sa vo fínskošvédskej
poézii, o získanie trošky uznania a slávy aj v Nemecku (odkiaľ
prijala a osvojila si Nietzscheho aj expresionizmus), hrdosť,
vrúcny vzťah k spisovateľke a literárnej kritičke Hagar Olssonovej,
rozvíjajúci sa najmä v listoch... a nakoniec smrť, tichý odchod...
zničenie jej hrobu pri presunoch frontu počas rusko-fínskej
vojny... Ale čosi podstatné ostalo: „životodarné slnko putujúce
vesmírom“, Södergranovej uhrančivá, navonok prostá, no vnútri
žeravá a úžasne živá poézia. Naozaj mala Edith pravdu, keď pred
takmer 90 rokmi napísala: „Nepatrí sa mi robiť sa menšou, než som.“
Z doslovu prekladateľa Milana Richtera