Porcelánové prasiatko

Po normalizačných čistkách varmáde sa napríklad vojenský pilot aučiteľ lietania vhodnosti major živil ako taxikár, plukovník železničného vojska bol traťový robotník vhnedouhoľných baniach, podplukovník vojenskej finančnej služby prežíval ako vrátnik a trebárs inžinier armádnych rádiolokátorov, major, sa stal robotník vzlievarni anásledne razič tunelov. Na Slovensku sa ešte nikto komplexnejšie nevenoval príbehom jednotlivých vojakov, ktorí boli po roku 1968 prepustení zarmády zpolitických dôvodov. Aktorí boli za svoju činnosť po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, respektíve zasvoje protiokupačné postoje, odsunutí medzi občanov druhej kategórie. Konkrétne: zčs. armády bolo začiatkom normalizácie kvôli roku 1968 prepustených až 12-tisíc vojakov aobčianskych zamestnancov. Znich 1400 na Slovensku. Prečo presne? Išlo napríklad o poskytovanie pomoci civilným orgánom ainštitúciám, ktoré vyvíjali protiokupačnú činnosť voblasti rozhlasového vysielania, zásobovania, dopravy či tlače. Tiež boli prepúšťaní za organizovanie mítingov, nápisy na stenách, účasť na demonštráciách, verejné protesty či vytváranie kanálov na hranici kilegálnemu prechodu našich občanov na Západ. Iste, vojenská intervencia, následná okupácia aobdobie takzvanej normalizácie varmáde až do roku 1989 je iunás téma systematického bádania pre viacerých historikov. Prinášajú presné dátumy, počty, rozhodnutia, uznesenia, štatistiky. Ale osudy jednotlivých vojakov aich rodín, ktoré zničili alebo poznačili okupačné pásy sovietskych tankov?... Ich príbehy prináša až Porcelánové prasiatko. Je ich 25. Sú súčasťou jednotlivých kapitol snázvami ako napr. Okupanti, tiahnite domov!, Votrelcov aagresorov nikto nevíta, Zbrane neodovzdáme!, Kamarátska vodka versus okupačné tanky, Mať poruke zbraň, asi sa vtedy odbachnem, Sprepustením som sa vyrovnal skôr, ako keby som sa musel pretvarovať, že súhlasím sokupáciou či Rádiolokátory mal vystriedať za asfalt asliepky. Ďalšie desiatky osudov sú vknihe spomenuté na kratšej ploche. No nielen to. Na pozadí týchto príbehov, akoby vdruhej línii, prináša Porcelánové prasiatko aj vývoj politických udalostí a diania vspoločnosti av armáde, ktoré súviselo sokupáciou. Spomeňme napríklad kapitoly Chronológia vojenského pokorenia, Výsadkári nachystaní na boj, Princíp odseknutej hlavy, Aj povstalci na ulici, Sovietska armáda vČeskoslovensku, Samovraždy ako najsmutnejšie riešenia, Ženské obete aslzy, Lekári: biely plášť im nezobrali, uniformu áno, Tank T-54 ako symbol okupácie či Odsun sovietskych vojsk. To všetko ilustruje 380 fotografií, kresieb, karikatúr adobových dokumentov. Od tých známych, cez dávno zabudnuté až po verejnosti predstavené prvý raz. Aprečo sa kniha volá Porcelánové prasiatko? Je vnej aj príbeh dôstojníka, ktorý sa spolu srodinou po prepustení zarmády dostal do veľkej finančnej núdze. Až takej, že svojim deťom musel rozbiť porcelánové pokladničky. Porcelánové prasiatka. Bolo to pre neho symbolom maximálneho služobného aosobného poníženia. Bol to pre neho aj symbol obrovského ľudského aobčianskeho sklamania. Jeho sny o „socializme sľudskou tvárou“, nádeje na väčšiu mieru slobody apravdy sa podobne ako spomenuté porcelánové prasiatko rozbili zároveň spríchodom okupačných vojsk na márne kusy.